Piatok, 3. február, 2023 | Meniny má Blažej

Úcta k národu a jeho histórii mi bola vždy svätá

Strojný konštruktér, sklársky technik, riadiaci hospodársky pracovník Dušan Kubinec sa narodil 4. 6. 1944 na Utekáči, okres Poltár

dušan kubinec z utekáča. Základné vzdelanie nadobudol na školách v Utekáči a Kokave nad Rimavicou. V r. 1958-62 študoval na SPŠ strojníckej a stavebnej vo Zvolene. V období rokov 1967-97 absolvoval viacero kurzov a školení v sklárskych a investorských odboroch na VŠDS v Žiline, na Ministerstve priemyslu SR v Bratislave a inde. V r. 1962-97 pôsobil ako konštruktér, neskôr vedúci investičného oddelenia a v r. 1988-94 ako riaditeľ podniku Sklárne Clara Utekáč. Od r. 1998 je až doteraz riaditeľom Domu Matice slovenskej v Lučenci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Dušan, mohol by si nám úvodom rozhovoru predstaviť obec Utekáč v časoch tvojej mladosti?
Túto otázku musím trocha poopraviť, pretože obec Utekáč samostatne existuje len od r. 1993, dovtedy patrila ako „osada“ do obce Kokava nad Rimavicou. Skláreň v Utekáči nahrádzala aj praktickú činnosť obce, pretože život jej zamestnancov bol celý závislý od sklárne. Tavenie skla je nepretržitá výroba, sklár musel byť k dispozícii pre výrobu kedykoľvek. Národnostná skladba sklárov a ich rodín bola „európska“, so Slovákmi tu v zhode žili Česi, Nemci, Maďari, Rumuni – čo malo vplyv na spolunažívanie, zvyky, rodinné a spoločenské stretnutia. Skláreň zabezpečovala pre rodiny zamestnancov základné ubytovacie podmienky vo vlastnej réžii. Po r. 1950 sa všetko začalo meniť, ale „rodinný charakter“ sklárne sa napriek príchodu nových ľudí i nových technológií nezmenil. Divadlo, hudba, šport a „starostlivosť“ o človeka od narodenia až po utekáčsky cintorín bola povinnosťou sklárne.

SkryťVypnúť reklamu

K sklárskemu remeslu si teda nemal až tak ďaleko ...
Asi nepreženiem konštatovaním, že prvé kroky a celý predškolský vek som sčasti prežil vo fabrike, pretože ako deti sme sem postupne nosili rodičom „frištuk“ a neskôr obed. Posedieť si večer a čakať na otca pri sklárskej peci, vidieť fascinujúce plamene ohňa a prepotené tváre majstrov sklárov – to je nezmazateľný postreh z mojej mladosti. Rozvoj Slovenska začal ponúkať aj iné profesie a mňa začala zaujímať elektrotechnika. Otec však nekompromisne rozhodol o strojárskej orientácii. Po maturite na Vyššej priemyselnej škole vo Zvolene som sa vrátil na „umiestenku“ do sklárne ako konštruktér. Tu som postupne prešiel výhradne technickými funkciami. Skláreň bola zameraná na technické sklo, čo mi umožňovalo neustálu konštrukčnú tvorivosť, inovácie a technologické zmeny. Po nešťastnom požiari v r. 1971 nastala jej podstatná obnova, ktorú som ako vedúci výstavby riadil a spoznal tak všetky výrobné uzly do poslednej skrutky. Zavedenie japonskej techniky a ďalších zahraničných súborov v sklárni bola pre nás novodobá zmena so všetkými pozitívami, ale aj stratou tradičnej ručnej výroby.

SkryťVypnúť reklamu

Pristavme sa teraz pri firme Clara Utekáč v období, keď si bol jej riaditeľom ...
Ako riaditeľ závodu som túto funkciu prevzal v r. 1988 a skončil som v r. 1994 ako riaditeľ samostatného štátneho podniku. Medzitým nastali ďalšie organizačné zmeny následkom zrušenia GR Tatrasklo. V Clare sme okrem výroby termosového izolačného skla pripravovali výrobu tzv. tvrdého skla pre elektrotechnický priemysel, o čo sme prišli následkom rozdelenia Československa. Z hľadiska obchodnej politiky bolo nutné ďalej spolupracovať s českými obchodníkmi a ich zavedenými afiláciami v zahraničí. Do toho prišla privatizácia, kde sme postupovali štandardne ako iné sklárne. V auguste 1994 bola skláreň Clara pretransformovaná na akciovú spoločnosť. Zakrátko na to prišla jeseň uvedeného roku a v priebehu jednej noci bola táto forma rozbiehajúcej sa privatizácie „zmenená“ na priamy predaj. Do fabriky prišiel nový majiteľ, ktorého ďalší postup nebudem komentovať. Odpracoval som v sklárni viac ako 36 rokov ako štvrtá generácia po otcovi a piata po matke, a preto ten hnus, ktorý som musel následne prežiť, ma nikdy nezbaví povinnosti mať meno, česť a tradíciu sklárne Clara vždy v úcte!

Od r. 1998 si riaditeľom Domu Matice slovenskej v Lučenci. Porozprávaj nám niečo o tejto tvojej práci.
Hovorí sa, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Po zložitom období som cez konkurz získal možnosť pracovať na sklonku svojho pracovného života v najstaršej národnej ustanovizni Slovenska, ktorou je Matica slovenská. Považujem to za satisfakciu toho, čo sa mi stalo v mojom hlavnom povolaní. Pracujem vo výbornom kolektíve ľudí v Martine, Banskej Bystrici a tu v Lučenci v tej oblasti, ktorá mi bola po celý život koníčkom. Národná otázka, úcta k slovenskej histórii a k národovcom mi bola vždy svätá. Mať na zreteli cyrilometodské tradície vzniku nášho slovenského štátu, škultétyovskú pracovitosť, Timravinu čistotu lásky k človeku a hlavne noblesnú veľkosť, vedátorstvo, osobnú vytrvalosť a oddanosť štefánikovskú – je pre mňa v kolektíve aj teraz ťažko skúšaných matičiarov zmysluplná práca. Pôsobenie medzi národopisnými pracovníkmi, spisovateľmi, redaktormi v ústredí MS, ale aj medzi pedagógmi a vedúcimi pracovníkmi miest a obcí Novohradu, Gemera a Malohontu, je záverečnou školou môjho života s významom šíriť potrebu večných myšlienok a cieľov Matice slovenskej.

Viem, že nadovšetko miluješ prírodu, s čím súvisia tvoje dlhoročné turistické aktivity ...
Faktom je, že dve tretiny svojho života žijem s viacgeneračnou rodinou na samote v rodičovskom dome. Obklopený prírodou nemám pocit priestorového obmedzenia, čo malo i má vynikajúcu relaxačnú výhodu, hlavne po návrate z fabriky. Preto si prírodu nesmierne vážim a vyjadrujem jej svoju hlbokú úctu. No a turistika je najprirodzenejším druhom športu, ktorý nepotrebuje divákov. Človek je v nej hráč, divák i rozhodca. Ostatné roky mi umožnili vykonávať vysokohorskú turistiku, v ktorej som prežil nevšedné pohľady na našu Zem, najmä v Alpách. Najradšej mám však slovenské hory. Najvzácnejším klenotom je pre mňa tatranský Kriváň, ktorý mi preveruje už viac ako tridsať rokov nielen zdravie a kondíciu, ale aj príslušnosť k slovenskej dedovizni.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Dodajte vašej pokožke šťavu
  6. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 11 769
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 8 773
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 868
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 2 147
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 761
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 031
  8. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 898

Blogy SME

  1. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  2. Zuzana Ferencová : Podunajská škola a jej nazeranie na krajinu
  3. Ivan Mlynár: Transformácia spoločnosti, akú nepredpokladal a nechcel ani volič Smeru
  4. Peter Svoreň: Banka Intesa Sanpaolo zaujala výbornými výsledkami
  5. Ján Valchár: AKo Rusi nedobyli Mesiac
  6. Ladislav Halász: Selektívne križiacke ťaženie pána Moňoka
  7. Anna Miľanová: Plač obetovaných... 2022
  8. Lucia Žárska: Tesla plánuje expanziu
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 5 993
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 078
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 997
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 940
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 723
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 184
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 037
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 884
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Úmrtnosť je 80- až 100-percentná.


19 h

Bežne ho na takomto mieste nevídať.


24 h

Na mieste zasahovala polícia i záchranná služba.


2. feb

Opatrenia sú tiež na ďalších súdoch. Zo Špecializovaného trestného súdu v Pezinku museli odviesť dvojicu obžalovaných.


2. feb

Blogy SME

  1. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  2. Zuzana Ferencová : Podunajská škola a jej nazeranie na krajinu
  3. Ivan Mlynár: Transformácia spoločnosti, akú nepredpokladal a nechcel ani volič Smeru
  4. Peter Svoreň: Banka Intesa Sanpaolo zaujala výbornými výsledkami
  5. Ján Valchár: AKo Rusi nedobyli Mesiac
  6. Ladislav Halász: Selektívne križiacke ťaženie pána Moňoka
  7. Anna Miľanová: Plač obetovaných... 2022
  8. Lucia Žárska: Tesla plánuje expanziu
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 5 993
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 078
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 997
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 940
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 723
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 184
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 037
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 884
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu