Koncom 18. storočia bol Klenovec považovaný za najväčšiu a najľudnatejšiu dedinu nielen v Malohonte, ale v celej stolici. „Žilo tu 2500 obyvateľov, stálo 300 dreveníc a neskoršie sme mali tri hostince, pivovar a uchádzali sa o štatút trhového mesta. Veru, Klenovčania sú tvrdé nátury, a čo si raz zaumienia, to dosiahnu. Nie nadarmo máme v erbe leva.
Raz sme tu mali veľké oslavy. Chcel som do dediny priviezť živého. No v zoologickej záhrade mi núkali tigra, vraj lev im zdochol,“ hovorí starosta Pavol Struhár. Je mu blízky výrok rodáka Vladimíra Mináča: „Život bez boja, bez sporu, bez toho, aby sa človek oddal celý zápasu o obec, taký život stojí za fajku dohánu, je to len umierajúca mŕtvola, cmiter.“ Podľa tejto múdrosti sa klenovský starosta riadi už 4. volebné obdobie. Nesedí so založenými rukami. V Klenovci funguje kúpalisko, domov dôchodcov, amfiteáter, natáčal sa tu prvý hraný film - Strídža spod hája, funguje tu káblová televízia, obec má vlastnú hymnu, úspešný je aj Rómsky filmový festival, operný spevák Peter Dvorský tu ulovil zlatého jeleňa a francúzsky veľvyslanec Georges Vaugier pod klenovskými vrchmi priznal, že slovenská bryndza je našim národným jedlom. „Povodili sme ho po okolitých salašoch, nachovali žinčicou, oštiepkami aj bryndzou a hneď bolo v spore jasné, ktorý národ si môže privlastniť bryndzu,“ hovorí starosta.
Zmenil aj život v na prvý pohľad tuctovej rómskej osade. Vypracoval projekt a získal peniaze na výstavbu vodovodu a kanalizácie. V týchto dňoch sa v rómskej štvrti zvanej Dolinka stavia a buduje. Zatiaľ len vodovod a kanalizácia, ale čo nevidieť sa začne aj s výstavbou 48 chalúp. Pomáha aj majster Európy v kulturistike Adam Cibuľa. Nad dedinou sa hrdo týči vrchol Sinec a kľukatí vodná nádrž. Slúži ako zdroj pitnej vody. „Aj s tou priehradou mám plno plánov. Len zákon by musel byť zhovievavejší. Tá voda je príležitosť, ktorej sa musíme chytiť. Prilákala by do Klenovca stovky zahraničných turistov. Len málo našincov si vie oceniť panenskú prírodu, cudzinci sú štedrejší. Zvykneme sa podceňovať a neuvedomujeme si, v akej krásnej krajine žijeme. Nádherné hory, čisté rieky sa nám zdajú všedné, ale ony všedné nie sú. Tak prečo nespraviť z toho nášho Klenovca malé Švajčiarsko? Aj keď malé ako hrášok, ale Švajčiarsko,“ dodá s nadšením Pavel Struhár a figliarsky sa usmeje.
Nepopiera, že to bude ťažké, ale prvé výsledky sú už teraz hmatateľné. Zahrabaný v kopách papierov vykonáva kvalitnú prácu. Jeho výhodou je vraj fakt, že patrí k tomu typu ľudí, ktorí veľa stíhajú a potom sú nároční aj na iných.
Autor: Z. Suráková