Článok pokračuje pod video reklamou
ov. Bez pomoci cudzích ľudí nedokáže vykonávať ani tie najzákladnejšie životné potreby. I napriek tomu, že jej zdravotný stav si vyžaduje stálu opatrovateľskú starostlivosť, dostala opatrovateľku len na dve a pol hodiny denne.
„Na ten večer si presne pamätám. Ležela som v posteli a pozerala televízor. Nič mi nebolo. Keď som chcela ísť na toaletu, už som sa nevládala zodvihnúť. Zmocnila sa ma panika. Zvalila som sa na zem a doplazila k susede. Tá mi vtedy pomohla a doteraz najviac pomáha. Vraj som dostala ťažkú mozgovú príhodu. Odvtedy len sedím a ležím. Zo začiatku som sa nedokázala ani posadiť. Keď som chcela ísť na toaletu, palicou som zabúchala susede a tá mi pribehla pomôcť. Ľavú ruku i nohu mám úplne bezvládne. Z hodiny na hodinu som ostala odkázaná na pomoc druhých ľudí. Nemám rodinu, zomreli mi rodičia aj súrodenci,“ rozpráva o ťažkom údele Mária. Aj napriek viacerým žiadostiam sa jej do konca roku 2002 nepodarilo získať opatrovateľku. Viac ako dva mesiace sa o ňu starali susedia a známi. „Keby sa nadomnou nezľutovali, ktovie, čo by so mnou bolo. To by som asi od hladu zomrela. Tí, čo ma pošanovali, vošli dnu, lebo dvere sú otvorené a nechali mi jedlo,“ hovorí Mária.
„Veru, začiatky boli najťažšie. Sedem mesiacov som sa o ňu starala len tak, bez nároku na mzdu. Snažili sme sa získať opatrovateľku, no na úradoch sa vyhovárali, že nemajú peniaze. Teraz ju už nevládzem a ani nemôžem dvíhať. Operovali ma na srdce a fyzickú námahu mi zakázali,“ hovorí suseda Eva. Opatrovateľku priznali pani Márii až v máji, po šiestich mesiacoch od postihnutia. Starala sa o ňu osem hodín denne. „Nebola som s ňou spokojná. Aj odišla. Teraz sa o mňa približne rok stará druhá. No len dve a pol hodiny denne. Povedzte, čo za ten čas môže urobiť? Príde, rýchlo mi nakúpi, prichystá jesť, trošku uprace a už musí ísť. Za soboty a nedele nie je platená. Cez víkend chodí z vlastnej vôle,“ pochvaľuje si prístup opatrovateľky. Tvrdí, že jej jedinou túžbou je mať opatrovateľku na dobu, akú si jej zdravotný stav vyžaduje.
Opatrovateľská služba prešla 1. januára 2003 pod kompetencie mestského úradu. „My poskytujeme len úkony opatrovateľskej služby. Zamestnávame určitý počet opatrovateliek podľa našich finančných možností, ktoré sú hradené podľa úkonov. Dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť, ktorú stav pani Márie vyžaduje, poskytnúť nemôžeme. Rozsah úkonov u jednotlivých žiadateľov sa posudzuje na základe šetrenia v domácnosti. Naše opatrovateľky sú v pracovno-právnom vzťahu, rozsah úväzku sa odvíja od rozsahu úkonov, pracujú však maximálne osem hodín denne,“ uviedla Anna Gregušová z Mestského úradu v Lučenci.
Mária Markušová z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uviedla, že celodennú starostlivosť, teda starostlivosť o blízku osobu môže vykonávať len najbližší príbuzný. „Keďže pani Mária príbuzných nemá, najlepším riešením by bolo umiestnenie v ústave,“ skonšatovala A. Gregušová z mestského úradu.
