Článok pokračuje pod video reklamou
Ani jedna zo škôl nebola naplnená na 100%. Zlúčením by sa mali ušetriť prevádzkové náklady. Ak sa vraj mál zachovať aspoň jedna zo škôl, bolo nutné pristúpiť k radikálnym krokom. Rozhodnutiu predchádzal poslanecký prieskum. Vedenie Buzitky však netušilo, že škola má existenčné problémy. Do poslednej chvíle verili, že sa ju podarí zachrániť.
Škola v Buzitke má takmer 50-ročnú tradíciu. Z jej zrušením sa nevedia zmieriť pedagógovia ani študenti. Situácia je napätá hlavne medzi kolegami – pedagógmi. Bude sa totiž aj prepúšťať. Riaditeľka Mária Kotmanová priznala nepomer pedagógov a študentov. Konečné čísla ešte nie sú známe. Zo 42 pracovníkov školy dostalo výpoveď už 23. Vo fiľakovskej škole sa stavy zamestnancov neznížia.
„Existuje normatív, ktorý určuje počet zamestnancov podľa stavu žiakov. Na našej škole študuje 320 žiakov. Z Buzitky k nám prejde ani nie polovica. Zriaďovateľom obidvoch škôl je Vyšší územný celok, preto rešpektujem toto rozhodnutie,“ odpovedal stroho riaditeľ fiľakovskej školy Attila Varga.
História poľnohospodárskeho učilišťa v Buzitke sa traduje od roku 1956. V prvých rokoch ju navštevovalo až 300 žiakov, dnes počet študentov klesol na vyše 150. Kvôli nízkemu záujmu museli v tomto školskom roku zrušiť aj internát. „Dochádzka je síce pre deti drahá, no internát tiež. Kvôli trom žiakom sa nám neoplatilo prevádzkovať ho,“ hovorí riaditeľka.
Tvrdí však, že hoci bola väčšina študentov zo sociálne slabších rodín, do školy chodili radi. „Boli sme tu ako jedna veľká rodina. Každý poznal každého. Žiaci sa nebáli so svojimi problémami osloviť svojho učiteľa. Obávam sa, že zrušením školy sa situácia zhorší. Niektorí študenti dokonca odmietli chodiť do Fiľakova, zapísali sa na lučenské učilište. Situácia je napätá. Museli sme zvládnuť maturity. Samosprávny kraj síce rozhodol o zrušení, žiadne konkrétne pokyny sme však nedostali. Sťahujeme knihy, zariadenia, poľnohospodárske stroje. Takýto koniec nikto nečakal,“ priznáva Kotmanová.
