Článok pokračuje pod video reklamou
Keď sa Zdeno Mahút z Dobroče vráti z „potuliek svetom“, celá dedina je zvedavá na jeho nové zaujímavé historky. „Túlavé topánky“ ho ako 24-ročného zaviali do Anglicka. Dva roky sa staral o deti, potom „presedlal“ na čašníka na výletnej lodi.
Po siedmich rokoch spoznávania cudziny sa už do zahraničia vrátiť nechce. „Skončil som výšku, vojnu a vycestoval do Anglicka. Dva roky som robil ako au-pair. Že to robia len dievčatá? Ale nie. Študoval som pedagogiku, tak mi to problém nerobilo. Chalani boli zlatí. Potom mi nepredĺžili víza a ja som sa vrátil domov. Tu som si robotu nehľadal, stále ma to lákalo ísť von. Potom som sa dostal na loď. Už ani neviem ako. Tuším cez inzerát. Pohovor bol v marci, loď vyplávala koncom augusta. Aj so mnou. Podpísal som zmluvu na sedem mesiacov. Hoci som s tým nemal skúsenosti, išiel som robiť čašníka. Dali mi tácku do ruky a musel som makať. Kým som si zvykol, troch klientov som oblial červeným vínom,“ spomína na svoje začiatky 31-ročný Zdeno.
Po siedmich mesiacoch mu spoločnosť zmluvu automaticky predĺžila. Po dvoch mesiacoch domáceho pobytu sa na loď teda opäť vrátil. Ako čašník na výletnej lodi odpracoval celkom päťkrát po sedem mesiacov.
Robil aj na lodi „Constelation“, ktorá bola v roku 2002 vyhodnotená ako najlepšia loď sveta. Plaví sa na nej 1000 zamestnancov a 2500 výletníkov. Hoci práca bola namáhavá, Zdeno „oboplával“ takmer celý svet. „Plavili sme sa cez Panamský prieplav, Stredomorie, Atlantický oceán. Boli sme i na Aljaške, Karibiku, Barbadose, Bahamách či v Dominikánskej republike. Najkraší bol ostrov Aruba v Karibiku. Pobyt na výletnej lodi však bol predovšetkým o tvrdej a precíznej práci. Týždenne sme museli odrobiť 70 hodín. Robili sme na smeny. Keď sme mali voľno, mohli sme využívať bar, bazén či kino pre zamestnancov. Väčšinou sme však boli takí unavení, že sme radšej spali. Cez sviatky bolo najhoršie. Vtedy sme makali všetci nadoraz. Zákazníci boli rôzni. Najštedrejší boli Američania. Od jedného som dostal sprepitné 100 dolárov, pričom účet bol asi len 35 dolárov. Ocenia ochotu a úslužnosť. Treba sa im však vedieť zalíškať, to majú najradšej. V tom sú dobrí Ázijci, ale aj Filipínčania,“ hovorí Zdeno.
Na konci marca tohto roku mu skončil 7-mesačný pobyt na lodi. Šiesteho júna mal opäť „odplávať“, ale nakoniec zostal doma. „Cestovanie už asi zavesím na klinec. Už by bolo načase sa aj usadiť. Prvý a druhýkrát je to vzrušujúce, potom už ide viac-menej o zárobok. A ja som si celkom slušne zarobil. Sú to však zaslúžené a tvrdo odpracované peniaze. Je to drina, ktorú nie každý vydrží.“ hovorí sympatický mladík.
