„K tejto záľube ma priviedol brat, ktorý bol skôr teoretik. Ešte za čias „zväzarmu“ sme si s Janom Markom vytvorili modelársku dielňu. Nebol však materiál, peniaze ani záujem, tak sme to zabalili. Teraz si lietadielka robí každý sám doma. A ako dlho ich vyrábam? Je to rôzne. Niektoré len dva dni, iné aj pol roka. Záleží od zložitosti a hlavne od voľného času.
Najviac srdcu blízky mi je vetroň. Je to krásne liedadielko. Keď si občas v nedeľu vyjdeme na kopec, pustím ho do vetra a pozorujem, ako si plachtí. Občas nejaké lietadlo aj rozbijem, no potom ho zlepím. Mám ich veľa. Nepočítam ich. V dome nám už začali zavadzať, tak som ich povynášal na povalu. Tie najkrajšie zostali v obývačke ako dekorácia. Teraz sa, aha, do ďalšieho idem púšťať,“ hovorí Ján Krnáč o svojej záľube. Má však aj iné koníčky.
„Rád zbieram staré veci. Zaujíma ma história, zbieram aj známky. Najviac mám navštíveniek. Viete, nepripomínajú mi len postavenie človeka, ale aj ich osudy. Neukladám si ich nejako špeciálne. Zisťujem však, že čím som starší, tým mám viac starostí a menej času. Mojím okamžitým postresovým relaxom je však prechádzka. Ak sa nájde voľný čas, vtedy sa môžem venovať svojim záľubám,“ dodáva starosta.
Edita Hutková