S hrabľami vedeli v Českom Brezove zručne narábať gazdinky i dievky. Seno z okolitých lúk rozvoniavalo po širokom okolí. Rozvoniava aj dnes. „A máme aj po ujčekovi Mišovi náhradu. Pavel Sýkora vie vyrobiť kvalitné hrable,“ s potešením nám oznámila starostka obce. „Dôležitý je materiál. Najlepší je suchý javor. Zuby robím z agátu. Agátové drevo je ľahké. A také majú byť aj hrable, aby ženy chrbát nebolel,“ vysvetľuje majster Pavel.
Štyridsať rokov odučil. Tretí rok je na dôchodku. Vyrába hrable a poriská pre kosy. Výroba jedných hrablí mu trvá päť hodín. Na porisko si najskôr musí ísť do hory pohľadať vhodnú „krivuľu“. Na výrobu používa oberučný nôž, ktorý je aj v erbe obce. Neprejde týždeň, aby na dvere jeho dielničky nezaklopali domáci alebo chatári s prosbou: Paľko náš, hrable by sme potrebovali, veď tie po starých rodičoch sa už dávno zodrali. „Treba len chuť a práca ide jedna radosť,“ tvrdí Pavel Sýkora.
