Pod Divínskym hradom sa cez víkend opäť stretli vyznávači starých remesiel a umenia. Ľudové zvyky, umenie starých otcov a hudba z harmoniky - to všetko dodalo nádych pravej slovenskej histórie. Komu by nechutili halušky alebo guľáš z drevenej lyžice?
„Je to môj koníček. Lyžice, varechy strúham z dreva už desať rokov. Doviedla ma k tomu choroba a po nej nečinný kľud. Drevo si kupujem. Používam javor, čerešňu, ale najlepšia na lyžice je slivka. Vediem k tomuto remeslu aj môjho vnuka Ivana,“ povedal Jozef Fridrich z Divína.
Kováčskemu remeslu zasvätil svoj život Rastislav Kuncka, žijúci tiež v Divíne: „Bol som šesť rokov v Anglicku, kde som študoval umenie, dizajn, maľbu a sochárstvo. To ma vlastne doviedlo k železu, ale je to skôr z núdze. Vyrábam menšie suveníry, ale aj brány a starožitné klasické postele.“
V priestoroch nádvoria Divínskeho hradu sa zišlo nemálo návštevníkov, ktorí obdivovali aj lukostrelca z Dubnice. „Strieľam 10 rokov s lukom, z toho polovicu bez mieridiel. Rok anglickým dlhým lukom. Odmalička som chodil na poľovačky, neskôr ma zaujali historické zbrane a postupne som sa dostal k lukom. Sú najlepšou zbraňou na strieľanie. Používam drevené šípy, ktoré si vyrábam sám a okrem nich duralové. Je to môj koníček, zábava a veľký relax,“ skonštatoval „Robin Hood“ Vladimír Sobota.
