Viac ako nevládne svalstvo ju trápi nespravodlivosť a byrokracia

Užila si jej požehnane. Aj vtedy, keď žiadala o polohovateľnú posteľ, aj vtedy, keď bojovala o elektrický vozík a aj teraz, keď sa snaží získať príspevok na sociálne zariadenie.

Nepríjemnosti začali, keď mala 8 rokov. Blaženka Markotánová bola bacuľatým bábätkom. A tak, keď občas spadla, alebo keď sa jej ťažšie robil kotrmelec či drep, pripisovali to kilám navyše. Studená sprcha prišla neskôr. Diagnóza – svalová distrofia - zaťala do živého. Napriek tomu skončila základnú aj strednú školu. Úžasný výkon!

„Mala som dobrých spolužiakov. Nosili ma na rukách. Myslím si, že vtedy som si ešte až tak neuvedomovala aký život ma čaká. Vnímala som to len z jedného uhla pohľadu. Dnes ho vnímam z viacerých uhlov a už viem, čo ma čaká. V najbližšej dobe asi pitie po slamke. Ale nebudem smädná!“ povie odhodlane.
Ochorenie svalov nepozná zľutovanie. Umierate pomaly. Blaženke zasiahlo ruky, nohy, hrudník, žalúdok aj hltacie svaly. Nevzdáva sa! Hoci jej každý pohyb trvá dlhé minúty, žije sama v rodinnom dome v Hrnčiarskych Zalužanoch.

„V ústave by mi zomieralo nielen telo, ale aj duša. Tu som doma. Pozriem sa na okno a vidím fialky. Mala ich rada aj moja mama. Pochovala som ju pred 6 rokmi. Mala rakovinu. Vtedy som ešte nemala elektrickú posteľ. Veľa nocí som pri nej prebdela na vozíku. Otecko od nás odišiel skôr. Mala som len 16. Brat sa zabil pri dopravnej nehode. Osudy ľudí bývajú rôzne. Ten našej rodiny má smutný koniec. Nechcem myslieť na budúcnosť. Prítomnosť je najdôležitejšia. To, ako si zajtra posolím chleba, ako vykonám potrebu, ako sa oblečiem… Mám dobrých susedov, pomôžu mi. A ak mi bude lepšie, napíšem ďalšiu žiadosť o debarierizáciu. Kúpeľňu s WC potrebujem. Aj ja mám svoje sny a právo žiť ako človek,“ povie Blaženka.

Jej byt je útulný a čistý. No hoci má až tri izby, Blaženka sa môže zdržiavať len v kuchyni a spálni. Do obývačky vedú schody, V prednej izbe chýba podlaha, aj strop by sa zišlo znížiť. Plyn je drahý. No kúpelňa chýba najviac. Pomocou zdvíhacej plošiny sa s plným nočníkom do drevenej latríny na vozíku dá dostať. Ale len v lete. Horšie je to cez zimu. Aj zdravý by mal čo robiť, aby sa prebrodil snehom. Zákony nenavrhujú vozíčkári. Nuž nečudo, že niektoré nemajú ani hlavu ani pätu. Blaženka nie je vhodnou kandidátkou ani pre nadácie a ani pre naše zákony. Príspevok by mohla dostať len na debarierizáciu, ak by už kúpelňu mala. Ak ju nemá, nemá naň nárok.

S prosbou o pomoc pre túto chorú ženu sa obraciame na všetkých ľudí dobrej vôle.