Ak chceme turistu do nášho regiónu dostať a udržať si ho tu, musíme ho niečím zaujať. Jednou z možností jeho záujmu by mohli byť staré technické pamiatky. Čo zaujímavé mohlo v našom regióne ešte ostať? Predsa pamiatky po baníckej činnosti našich predkov. Mohutnosť banskej činnosti tohto kraja sa nedá porovnať s činnosťou v Banskej Štiavnici alebo v Kremnici. História baníctva v okolí Lovinobane už bola popísaná niekoľkými autormi (Žilák J, Žigo P,...). Skoro všetky údaje sú uložené v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici.
Jednou z oblastí, kde bola v minulosti sústredená banícka činnosť, bola stráň Loviňa pri Lovinobani. V dávnych dobách mala názov Mertlovo alebo po nemecky Mertlberg. Prvé písomné zmienky o ťažbe na tomto mieste sú z posledného desaťročia 16. storočia. K oživeniu ťažby dochádza po odchode Turkov z nášho kraja. Je možné, že sa tu ťažilo aj predtým, nakoľko prvé písomné stopy po baníckej činnosti v Lovinobani siahajú do roku 1247. Objektom ťažby bola strieborná ruda, z ktorej sa vyrábalo kovové striebro. Po vyťažení strieborných rúd zamerali baníci svoju činnosť na dobývanie medenej rudy s malým obsahom striebra. Z mineralogického hľadiska to boli minerály tetraedrit a chalkopyrit. Po počiatočnej povrchovej ťažbe baníci v tomto priestore vytvorili štyri horizontálne štôlne a dve kolmé šachty.
Najnižšie položená štôlňa sa nazývala Trojičná, ktorá bola neskôr premenovaná na štôlňu Klement. Okrem ťažby rudy mala táto štôlňa spĺňať aj funkciu odvádzača spodných vôd z dvoch šácht. Nakoľko došlo k poklesu obsahu kovov v rude, ťažba sa stala neekonomickou. V dôsledku toho ďalšie razenie štôlne zastalo. Štôlňa nedosiahla šachty a plánovaný zámer odvodnenia šácht sa nikdy neuskutočnil. Podľa starých údajov mala dĺžku 152m (podľa mapy z roku 1788 201m). V dnešnej dobe po nej ostalo len prepadnuté miesto za bývalým vchodom.
Stredná štôlňa sa nazývala Nová a neskôr štôlňa Anton. Štôlňa bola razená do starej šachtice a pokračovala v smere na šachty. V súčasnej dobe je to jediné banské dielo v tejto oblasti, do ktorého sa dá dostať. Ani táto štôlňa nedosiahla šachty. Jej vnútorné časti sú dobre zachované. Steny sú pokryté peknými nátermi. Pre vhodné podmienky štôlňu obývajú netopiere a iné živočíchy. Dĺžka štôlne podľa starej mapy bola 105m. Terajšia dĺžka je 92m, nakoľko sa predná časť zrútila.
Najvyššie položená štôlňa sa volala Jozef. Jediná dosiahla šachtu. Okrem ťažby rúd slúžila na dopravu a odvodnenie. Podobne ako zo štôlne Klement aj z tejto sa zachovalo len prepadlisko za bývalým vchodom. Jej dĺžka podľa mapy bola 173m. Štvrtá štôlňa sa nazývala Ignác. Neústila na povrchu, ale spájala pod zemou obidve šachty. Jej dĺžka bola 66 m. Pod temenom kopca sa nachádzajú stopy po dvoch šachtách. Nižšie položená šachta sa nazývala Konštantín a bola hlboká približne 12m. Ostala po nej len menšia priehlbina.
Nad ňou sa nachádza Svätotrojičná šachta. Táto mala hĺbku asi 55m. V súčasnosti ostal po nej kráter široký 9m a 4,5m hlboký. Obidve šachty boli navzájom prepojené podzemnou štôlňou Ignác.
V blízkosti týchto banských diel sa nachádzali aj úpravne rúd, ktoré boli poháňané vodou privedenou vodným jarkom. Aj v našom regióne sa nachádza množstvo pozostatkov po banskej činnosti a technickom ume a dôvtipnosti našich predkov. Je smutné, že tieto historické a technické pamiatky ostávajú nevyužité.
Autor: Ing. František Radinger, Ing. Peter Nociar
