Hoci má už 83 rokov, v stredu popoludní sme ho zastihli na Čechankách pri zvážaní sena. Pomáhal mu verný koník Pejko. Nevzdychal nad horúčavou ako turisti, ktorých sme predtým stretli, ani sa nesťažoval na komáre.
„Veľa bolo takých, ktorí na tunajších lazoch nevydržali ani jednu zimu. Fujavice, sneh vyše kolien… Raz som odhrabával sneh do chalupy niekoľko hodín a na druhý deň opäť. Ale aj tak najhorším zážitkom v mojom živote bolo stretnutie s medveďom. Bolo to približne pred 20 rokmi. Aj predtým som videl mackov, ale len z diaľky. Tomu „môjmu“ som sa už nijako nemohol vyhnúť. Ej, Emile, Emile, posledná ti bije - pomyslel som si. Spomenul som si však na svojho učiteľa. Volal sa Hanúsek. Vravieval nám, že pred medveďom sa treba spraviť mŕtvym. Nuž som si ľahol. Ani som len nedýchal, keď okolo mňa prechádzal. Keď už bolo po všetkom, utekal som domov skontrolovať si nohavice,“ povie starký.
Ešte nám odporučí zaspievať si s lesnou ozvenou a poberie sa rezkým krokom ďalej.
