Husle sú mu osudové

„Ako malý chlapec som si natiahol na dosku cverny. Skúšal som hra na ne. Ke som mal šes, otec mi kúpil mandolínu. Mamka ma prihlásila na klavír. Niežeby som sa bol hodinám klavíru vyhýbal, jednoducho mi viac rezali husle. Nakoniec to naši pochopili a zaplatili mi uiteov – Berciho a neskoršie Jozefa Botoša,“ hovorí starosta Vidinej Jozef Kucej. Netají, že jeho najväšou láskou sú husle. „Husle sú osudové. Sprevádzajú ma po celý život. Ke prídem unavený alebo rozúlený domov a zahrám si na ne, únava a stres opadnú. Raz som sa vracal domov zo Zvolena na bicykli. Kolesom som si prešiel po husliach. Nebolo mi všetko jedno. Na vojne mi husle požial kamarát. Hrávali sme cigánsku muziku. Teraz mám štvoro huslí. Ke sme vo Vidinej v roku 1986 otvorili Klub dôchodcov, zafidlikali sme si dos. Raz bolo také, potom zase onaké stretnutie. O sedem rokov neskôr sme založili folklórnu skupinu Škorec. Hráme doma aj v iných chotároch,“ rekapituluje hudobník. Vidinania Jozefovi Kucejovi fandia. Sú hrdí, že ich starosta už roky drží opraty, i už tie „otca obce“ alebo muzikantské, pevne v rukách.