Prvého augusta vyrazili z Moldavy nad Bodvou. Minulý týždeň prechádzali cez Novohrad. V noci zo stredy na štvrtok sa obávali o život. V Čebovciach v okrese Veľký Krtíš v nočných hodinách ktosi do nich hádzal petardy! Zavolali políciu, no výtržníci ušli.
„Bolo to strašné. Trvalo to celú noc. Nespali sme, boli sme v strehu. Ľahli sme si len nadránom. Prežili sme búrky, páľavu aj bolesť otlakov, no dnešná noc bola najhoršia,“ povedala Zuzana Cingeľová, bývalá žeriavníčka U.S. Steel Košice. Incident v Čebovciach najťažšie znášali najmladší účastník protestného pochodu Petrík a jeho 74-ročná stará mama Alžbeta Šušlová.
„Som už stará žena, ktorá prežila aj vojnu. Bála som sa najmä o vnuka. Ak nás chcel niekto zastrašiť, nepodarilo sa mu to. My pôjdeme ďalej! Nesmieme sklamať tých, ktorí nám dôverujú. Na Slovensku sa musí kadečo zmeniť. Nesieme odkaz pre vládu. Do Bratislavy dôjdeme,“ hovorí Alžbeta. Pôvodne mala skupina 20 členov, ostalo ich už len 9. Batožinu si prepravujú autom. Doteraz prešli okolo 250 kilometrov. Cestou zbierajú podpisy občanov, ktorí požadujú od vlády SR jediné, a to dôstojný život v právnom štáte. Do Bratislavy plánujú doraziť 29. augusta.
„Ja a ďalší štyria z našej skupiny, pokiaľ naše požiadavky nebudú splnené, začneme držať hladovku. Cestou sa stretávame s ľuďmi, ktorí nám dávajú potraviny a prosia nás, aby sme vydržali. Bojujeme za práva chudobných,“ tvrdí Zuzana Cingeľová.
Autor: Z. Suráková