„Nikto ma neučil. Trápil som sa dovtedy, kým sa mi to nepodarilo. Všetko je výtvorom mojej fantázie. Prvý nápad som dostal, keď som sedel na toalete,“ povedal E. Balog. Ako materiál používa prúty z vŕby a drevo zo svípu. Je také tvrdé, že do neho ani ihlu nepichnete.
„Zásoby si robím dvakrát do roka. Mám svoje miesta v Tatrách, pri Martine a Liptovskom Mikuláši. Nie je vŕba ako vŕba. Prúty varím vo vani na dvore. Voda musí vrieť dve hodiny. Keď prikurujem drevom, ale aj gumou, vždy vypadám ako čert. Po dvoch hodinách ide koža z dreva dole ako po masle. Pred samotnou prácou namočím prúty do studenej vody, aby sa dali dobre tvarovať. Hotové výrobky mi moridlom a lakom pomáha natierať manželka Zdena,“ hovorí Elemír.
Remeslu priúča aj mladých ľudí. Denne presedí v dielni 15 hodín. Popri tom si zaspieva a prezradil, že po dvoch - troch pohárikoch slivovice sa mu pracuje lepšie. Tvrdí, že pokiaľ bude žiť, bude pre neho toto remeslo prácou i koníčkom. Rukami mu za vyše tridsať rokov prešli vagóny dreva.
„Veľakrát sa v noci zobudím a manžel nie je v posteli. Hnevala som sa na neho aj počas Vianoc. Namiesto oddychovania zmizol do dielne a stále niečo vymýšľal. On je bez práce chorý,“ povedala Zdena Farkašová. Aj počas nášho rozhovoru sedel pri dreve a v hlave mu víril nový nápad.
