Článok pokračuje pod video reklamou
Ako malý chlapec behával po ceste za koňmi. Získali si ho. Jedného dňa povedal otcovi, že aj on by chcel mať koňa vo dvore. Ten ho odhováral dva roky. „Keď som mal osem rokov, kúpil mi hneď dva. Boli jazdecké, ale nemali pôvod, ani výkonnosť. Také kone do voza. Každé ráno som vstával o piatej. Kým som ich nenakŕmil, dovtedy som do školy neodišiel. Po vyučovaní prišli na rad opäť kone a na učenie mi veru čas neostával,“ hovorí Patrik Eibner. Spomína, že niekoľkokrát sadol na koňa a tri dni sa doma neukázal.
V pätnástich ho tento „koníček“ poriadne chytil za srdce. Teraz má v stajni 12 koňov. So súhlasom lekára z Ústavu sociálnej starostlivosti v Slatinke začali jeho areál pravidelne navštevovať mentálne postihnuté deti. „Začal som s nimi robiť jednoduché cvičenia. Tieto deti sú často v depresii a pohyb na koni je pre nich niečím novým. Majú problémy s pohybom, chodením a práve jazda na koni im nahrádza to, čo nikdy nezažili. Vtedy som si povedal, že im budem pomáhať,“ povedal P. Eibner.
Okrem tréningu športových koní sa venuje aj bežným prácam v maštali. Vždy si však nájde čas na telesne postihnutých. „Veľmi som sa tešil, keď sme na koňa vyložili jednu vozíčkárku. Ona nepozná, čo je to krok. Keď sedela na koni, tvár sa jej úplne rozžiarila,“ tvrdí Patrik. Darí sa mu aj na športovom poli a v októbri bude reprezentovať Lučenec na ME vo Francúzsku.
