Článok pokračuje pod video reklamou
Norbert a Ivan vyrastali v detských domovoch.
„Bol som ešte bábätko, keď ma rodičia dali do domova. Vystriedal som skoro všetky na Slovensku. Vo Zvolene som sa stretol s Ivanom. On mal vtedy osem rokov. Odvtedy sme spolu. Rodičov som už dávno nevidel. Keď som mal 14 rokov, poslali ma domov. Pozrieť sa. Vydržal som tam len jeden deň. Bolo to strašné. Nikdy tak nechcem žiť,“ rozpráva 19-ročný Norbert. Obidvaja si vybrali odborné učilište v Lučenci. Vyučili sa za murárov. „Na škole bolo fajn. Mali sme ubytovanie i stravu zadarmo. Dobre sa o nás starali,“ tvrdia zhodne chlapci. V máji však zmaturovali a vkročili do skutočného sveta dospelákov. Chlapci bojujú o prežitie. Práca v Bratislave, ktorú im vybavila škola, začína až 25. augusta. „Odišli sme zo školy bez koruny. Pred dvoma rokmi naši spolužiaci dostali nejaké peniaze na začiatok. A my nič. Škola mi síce poskytla ubytovanie zdarma v Rimavskej Sobote, to som však odmietol. Prišiel som do Lučenca za kamarátom. Aj Ivana som prichýlil.
Našli sme si dočasnú prácu, no majiteľ nás zavolá, len keď je robota. Za minulý mesiac sme si zarobili 1400 korún. Nestačí nám to ani na stravu. Prišli sme aj o dávky v hmotnej núdzi. Nik nás neinformoval, že po skončení školy sa máme niekde hlásiť. Zahlásili sme sa len minulý týždeň. Pracovníčka mi povedala, že keď mám trvalý pobyt u rodičov nemám na príspevok nárok. Iný mi povedal, že mi ich vyplatia najskôr v septembri, no to už budeme v Bratislave. Súrne potrebujeme peniaze. Nemáme si z čoho zaplatiť cestu, ani ubytovanie na prvý mesiac. To nás vyjde asi na štyri tisícky. Skúšal som šťastie u starostu v Lénartovciach, odkiaľ pochádzam. Žiadal som o päťtisícovú pôžičku, poslanci však moju žiadosť neschválili. Sme bezmocní. Robiť chceme. Chceme si našetriť, osamostatniť sa. Zistili sme, že začiatky sú veľmi ťažké,“ hovorí Norbi.
Riaditeľka školy Danka Hlavatá však tvrdí, že pre svojich žiakov robia maximum. „To, že o dávkach neboli informovaní, nie je pravda. Každého nášho absolventa informujeme, ako si vybaviť dávku v hmotnej núdzi. Sme si vedomí, že bez nej by zostali úplne bez peňazí. Je pravda, že od ministerstva školstva dostávame transfery. Pred dvoma rokmi od nás dostávali odchádzajúci žiaci finančnú výpomoc, alebo sme im nakúpili výbavu. Tento rok sme však, bohužiaľ, nedostali ani korunu. S poskytovaním vreckového či s nákupom oblečenia počas školského roku pre učňov máme zlé skúsenosti. Veľa z nich nami nakúpené veci popredá a s peniazmi nevie hospodáriť. Vybavili sme im prácu v Bratislave. Je už na nich, ako sa dokážu uchytiť,“ hovorí riaditeľka.
Norbi a Ivan sú zúfalí. Sú bez rodiny, bez peňazí. Do Bratislavy sa však chcú dostať za každú cenu. Dúfajú, že tam ich čaká lepší život.
Kto má nárok na dávku v hmotnej núdzi ?
Žiadosť o pridelenie dávky v hmotnej núdzi treba podať osobne na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, odbore sociálnych vecí. Podľa zákona osoby do 25 rokov sa posudzujú spoločne s rodičmi, okrem detí do 25 rokov, ktorým vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, alebo, ktorých príjem so závislej činnosti v zmysle zákona je vyšší ako minimálna mzda (brutto 6080 Sk). V prípade, že príjem rodičov je vyšší ako životné minimum ustanovené zákonom a deti do 25 rokov žijú s nimi v spoločnej domácnosti (upravuje §115 Občianskeho zákonníka), nespĺňajú podmienku nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevku k dávke (nárok na dávku vzniká občanovi, keď je v hmotnej núdzi).
V prípade Norberta a Ivana je to však inak. „Ich žiadosť by sme prehodnotili a zistili by sme, že aj napriek tomu, že majú trvalý pobyt pri rodičoch, nežijú v spoločnej domácnosti. Povinnosť rodičov zlyhala už v detstve a chlapci by boli posudzovaní samostatne. Dávka v hmotnej núdzi vo výške 1450 korún a 50-korunový príspevok na zdravotnú starostlivosť by im boli pridelené. Žiadosti vybavujeme do 30 dní od podania. Spätne však dávky nie je možné vyplatiť, nárok na dávku vzniká od začiatku mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť na príslušnom odbore sociálnych vecí,“ uviedla Ľubica Golianová, pracovníčka odboru sociálnych vecí.
