Keď sa Anna Václavíková, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Lučenci, po prvý raz oboznámila s osudom Ruženy Benczeovej, ani na chvíľu nezaváhala. Rozhodla sa invalidnej dôchodkyni pomôcť. No neuspela! Nevládna žena prišla o byt a poslankyňa o vieru v dobro.
„Skutočný príbeh tej rodiny by dojal k slzám aj cynika. Pani Ružena už tridsať rokov trpí sklerózou multiplex a Parkinsonovou chorobou. Rozviedla sa a žila so svojim synom. Je odkázaná na jeho opateru. Syn žiadal, aby mu bol pridelený opatrovateľský príspevok. Bezúspešne. Dôchodok chorej ženy je 5300 korún, nájomné za byt 5600,“ hovorí poslankyňa. Príjem nestačil ani na uhradenie nájomného. Matka so synom sa dostali do platobnej neschopnosti aj kvôli nízkemu dôchodku, aj kvôli dôverčivosti. „Mamin dôchodok brala naša príbuzná. Tá nám tvrdila, že nájomné platí. Oklamala nás,“ tvrdí Ruženkin syn. Dlh narastal.
Pomocnú ruku podala sestra z Čiech. Niekoľkokrát dlžobu v SPOOLe vyrovnala. „Vedela som, že sestra nie je schopná platiť byt. Navštívila som generálneho riaditeľa SPOOLu Jána Vaculčiaka o orodovala u neho za sestru. Prisľúbil mi, že z ich strany nedôjde k výpovedi nájomnej zmluvy a pridelia jej menší byt. Sestra začala splácať dlžobu a ja som sa spokojná vrátila domov – do Čiech. Potom však došlo k výmene riaditeľa a kolotoč začal odznova. Sestra bývala v byte, ktorý nedokázala platiť, dlh narastal a dostala aj výpoveď nájomnej zmluvy,“ tvrdí sestra dôchodkyne Edita Havlasová. Peniaze na menší byt Ruženka nemala, dôchodok sotva stačil na lieky a stravu, syn bol bez práce. Nastala doba vyčkávania, neistoty a nádejí. Edita Havlasová obiehala úrady, žobronila o súcit a menší byt.
„Mala som prísľub od SPOOLu i od mesta, že ho sestre pridelia. Žiaľ, dnes už viem, že som nemala veriť ústnym sľubom. U nás v Tepliciach je magistrát najvyššou inštitúciou, ktorá pomáha chudobným. Primátor Lučenca mi sľúbil, že sestre pomôže. Uverila som mu!“ povie E. Havlasová. Ústnym sľubom dôverovala aj Anna Václavíková.
„Keď som sa dozvedela, že už v roku 2003 bolo rozhodnuté, že Ruženka nemá nárok na iný byt a príde aj o strechu nad hlavou, ostala som ako obarená. Veď kompetentní zo SPOOLu aj z mesta nám radili napísať žiadosť o výmenu bytu, splácať radšej dlžobu a nie nájomné. Vlastne nás zavádzali. Bolo to len naťahovanie času a dlžoby. Zákon je zákon a ja ho rešpektujem, ale načo potom tie sľuby? Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, nepomáhala by som grázlovi, ktorý výplatu namiesto toho, aby zaplatil nájomné, prepije, chcela som len pomôcť chudobnej žene na vozíku. Je mi ľúto, že to takto dopadlo. Poučila som sa, že dôverčivosť sa nevypláca a zákon nepozná zľutovanie,“ smutne dodáva lučenská poslankyňa.
V pondelok o pol desiatej exekútor Ruženu Benczeovú deložoval z bytu. Ostala na ulici. SPOOL jej síce poskytol náhradné ubytovanie v priestoroch ubytovne na Rúbanisku, no chorá žena na vozíčku tu nemá šancu prežiť ani jediný deň. Nárok na bezbariérový byt nemá, pretože je neplatička. Dočasný domov jej poskytli známi z Točnice. „Do ústavu ani domova ma, prosím vás, nedajte,“ prosila nás v pondelok pred zamknutým vchodom dnes už bývalého domova. Zvykli sme si na kadečo. Zvyčajne nad nešťastím druhých mávneme rukou. Kto však bude hájiť záujmy obyčajného smrteľníka? Tak ľudsky oponovať úradníkom, že zákon je síce zákon, ale život človeka by mal byť viac ako kus papiera? Na to už zvyčajne po zatvorení dvier na svojom byte zabúdame. Bohužiaľ!
Vyjadrenie Mesta Lučenec k prípadu Ruženy Benczeovej:
Pani Ružena Benczeová v júli 2003 podala na mestský úrad žiadosť o pridelenie jednoizbového bytu osobitného určenia /bezbariérového bytu/. Okrem iného je v nej potrebné uviesť, či so žiadateľom v minulosti nebol ukončený nájomný vzťah. Fakt, že pani Benczeová dostala výpoveď z nájmu kvôli neplneniu zmluvných povinností, zamlčala. Žiadosťou pani Benczeovej sa zaoberala sociálno-zdravotná a bytová komisia, ktorá postupovala podľa všeobecne záväzného nariadenia.
Dôsledne overili všetky skutočnosti a zistila nasledovné fakty: a.s. SPOOL voči žiadateľke eviduje vysokú podlžnosť na nájme a službách spojených s užívaním bytu. Od roku 1997 uhrádzala poplatky za užívanie bytu nepravidelne, od augusta 2002 a celý rok 2003 nebolo zaplatené ani jedno mesačné nájomné. Komisia vyzvala žiadateľku o predloženie písomnej dohody o uznaní a splácaní podlžnosti voči a.s. SPOOL, ktorú však pani Benczeová nepredložila. Dlh v roku 2003 síce uznala, ale nezaplatila ani jednu splátku. Boli preverované aj sťažnosti spoluobyvateľov voči pani Benczeovej a jej synovi za porušovanie domového poriadku, rušenie nočného kľudu a agresívneho a vulgárneho správania syna.
K vyjadreniam sestry Ruženy Benczeovej o nepostačujúcom príjme bolo na Okresnom úrade v Lučenci zistené, že poberala príspevok na zvýšené nároky na hygienu, príspevok na ortopedickú pomôcku, a v roku 2001 jej bol vyplatený príspevok na bývanie, ktorý pokrýval 70 % výšku nákladov na nájomné. Tento príspevok bol v roku 2002 a 2003 vyplácaný dočasne a v nižšej čiastke. Zároveň syn pani Benczeovej požiadal o opatrovateľský príspevok. Okresný úrad, odbor sociálnych vecí, túto žiadosť zamietol, nakoľko zistili, že syn jej neposkytuje dostatočnú opateru. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností komisia žiadosť pani Benczeovej zamietla.
Vlastník bytu a.s. SPOOL pristúpil k výpovedi z nájmu bytu v zmysle § 711 odst. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Okresný súd 9.2.2004 rozhodol, že pani Benczeová je povinná vypratať byt bez zabezpečenia náhradného bývania zo strany vlastníka bytu. A.s. SPOOL napriek tomuto rozsudku ponúkol náhradné ubytovanie v ubytovni na Rúbanisku. Pani Benczeová túto možnosť odmietla. Mesto Lučenec v prípade riešenia žiadosti pani Benczeovej postupovalo v zmysle platných noriem. Je nutné uviesť, že boli overené a posudzované všetky dostupné skutočnosti. Na jednej strane je právo a na druhej strane sú konkrétne ľudské prípady. Primátor mesta Ing. Milan Marko naďalej hľadá v spolupráci s a.s. SPOOL možnosť pomôcť pani Benczeovej aj nad rámec zákona vzhľadom k jej nepriaznivému zdravotnému stavu.
Bc. Mária Šagátová, vedúca kancelárie primátora