„Bude sa páčiť kolíska, drevená vareška alebo chlebník?“ vynukuje občas na jarmokoch sympatická Ivetka Kýpeťová. Tridsaťsedemročná matka dvoch detí býva v Poltári a živí sa typicky mužským remeslom – rezbárčinou a výrobou z dreva.
„Nezdržím sa smiechu, keď ma moji kolegovia – muži prosia, aby som im ukázala prsty. Sú presvedčení, že dláto, pílka, kladivo a cirkulár nepatria do rúk ženy. Keď však uvidia moje výrobky, chválami nešetria,“ hovorí Poltárčanka. Dielňu si zriadila v otcovej garáži.
„Otec kedysi rozvážal tovar. Raz viezol nemeckému zákazníkovi drevené chlebníky z Poľska. Neboli najkvalitnejšie. Keď ich Nemec uvidel, povedal, že s nimi môžeme podkurovať. Obkukala som tvar, vylepšila detaily a tak sa to vlastne začalo. Milujem drevo. Dnes vyrábam okolo 40 výrobkov. Z remesla by som však nevyžila. Prináša mi však radosť. Pomáha otec, ktorý mi na kolene zhotovil napríklad pás na brúsenie. Ja ho volám nekonečný pás. No a manžel zapláta diery v rodinnom rozpočte.
Mojim snom je vlastniť väčšiu dielňu, mať kvalitné stroje a zamestnávať aspoň 10 ľudí,“ zdôverí sa umelkyňa. Najmilšie sú jej kolísky. Posmelená vydarenými začiatkami ide ďalej za svojim snom.
Autor: Z. Suráková