Pavol Pokorádi patrí medzi najväčších zberateľov hasičských prílb (220) na svete. Vlastní aj 75 britských policajných prílb. No namiesto plánovaného súkromného múzea je rozhodnutý vzácnu zbierku predať. Dohnala ho k tomu bieda.
„Stratil som prácu. Manželka je tiež nezamestnaná. Našu dolinu nazvali hladovou. Je to pravda. Niet práce, niet peňazí a niet ani nádeje, že sa to zmení,“ tvrdí zberateľ z Českého Brezova. Už ako chlapec bol dobrovolným požiarnikom.
Neskoršie sa stal požiarnikom - profesionálom. Začal zbierať odznaky, uniformy, skrátka všetko, čo súviselo s požiarnikmi. „Jedného dňa som si však povedal: Paľko, stop! Nemôžem mať všetko! Rozhodol som sa pre prilby.“ V roku 1992 sa stal členom Medzinárodnej organizácie zberateľov hasičských prílb so sídlom na Novom Zélande.
„Dopisujem si s celým svetom. Denne píšem aj tri listy. Známky aj balíky sú drahé. S manželkou sme nezamestnaní. Je mi to ľúto, ale budem musieť svoju zbierku predať. Najradšej by som bol, keby zostala na Slovensku. Ponuky zo zahraničia sú však štedrejšie.“ Väčšinu prílb získal výmennou. Kúpil len jednu -austrálsku prilbu z druhej svetovej vojny za 18-tisíc korún.
„Na poštovnom som zaplatil oveľa viac. Bolo to vyše 100-tisíc. Drahý špás. Ale kým som pracoval, dalo sa. Teraz už nie! Každá z mojich prílb má svoj príbeh. Mám aj prilbu od požiarnika, ktorí zahynul v troskách Dvojičiek. Poslal mi ju tri mesiace pred tým nešťastím. Volal sa Goldbach.
Najkrajšie a najvzácnejšie sú prilby hasičov z 19. a začiatku 20. storočia. Tie, ktoré sa používali najmä za cisára Františka Jozefa. Sú pekne zdobené, vycifrované. Iné sa používali na slávnostné príležitosti, iné na robotu. Veru, vtedy si potrpeli na noblesu.“
