V Lučenci sobášov ubúda

Aj v Lučenci sobášov ubúda. Kým napríklad v roku 1980 ich bolo 240 alebo v roku 1975 sa sobášilo 256 dvojíc, už v roku 2001 ich bolo len 117, 2002 – 139, 2003 - 158.

Iveta má 27 rokov. Po dvoch rokoch chodenia začala žiť s priateľom v spoločnej domácnosti. Majú dvojročnú dcérku, no na svadbu nepomýšľajú. „Načo by sme sa brali. Dôverujem partnerovi, mám ho rada a nepotrebujem na to papier. Nikdy som netúžila po romantickom bielom závoji, veľkolepej svadbe. Pripadá mi to ako divadielko pre známych. Nikdy som nerozmýšľala nad tým, že môj partner je voči mne len oficiálne cudzí človek. Viem, že nemá žiadne dedičské nároky, ale všetko je vecou dohody.

Žijeme v byte jeho otca. Zatiaľ nemáme spoločný majetok. Dcérka nosí jeho meno,“ tvrdí Ivetka. Ich vzťah sa vraj ničím nelíši od manželského. Občas sa aj oni pohádajú, ale zatiaľ väčšie nezhody nemali.

„Ja už mám za sebou jedno nevydarené manželstvo. Ani papier nás neudržal pokope. Poznám aj partnerov, ktorí sa po rozvode roky súdia o majetok. Takže aj o tom dedení a deľbe majetku je to diskutabilné. Ba dokonca poznám dvojice, ktoré dlho spolu žili, potom sa zobrali a začalo im to škrípať. Nie je to o zodpovednosti,“ pridá sa Ivetkin partner. Svadbu v budúcnosti však táto mladá dvojica úplne nevylučuje. „Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Ak by to malo spôsobovať problémy naši deťom, tak sa zoberieme,“ tvrdia.

Spolužitie, či už s papierom alebo bez, by malo byť predovšetkým o dôvere, tolerancii a pravdivosti.