Od septembra 2003 je akciová spoločnosť po uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici vo vyrovnaní. V júni tohto roku zobralo do rúk hospodárenie Žiaromatu nové vedenie. Aby však firma prežila, musí mesačne splácať 2,5 miliónové splátky, čo predstavuje 20% z mesačného obratu. Za päť rokov musí splatiť 117 miliónový dlh, ktorý vznikol v rokoch 1998 až 2003. Ak sa novému vedeniu nepodarí dlh splatiť, firma sa okamžite dostane do konkurzu. To by znamenalo jej totálny krach. Miroslav Hoška, generálny riaditeľa a podpredseda predstavenstva tvrdí, že po prijatí radikálnych opatrení sú schopní vyrovnanie dosiahnuť. Hovorí, že za doterajšie zlé hospodárenie môže bývalé vedenie.
„Terajšie vedenie muselo okamžite pristúpiť k tvrdým a radikálnym racionalizačným opatreniam a to predovšetkým cenovej optimalizácii vstupov, čo najväčšie využitie možností okolitých trhov a prepúštanie zamestnancov. Ročná produkcia firmy totiž v tom čase predstavovala necelých 400-tisíc korún na zamestnanca, kým v iných firmách sa ročná produkcia na zamestnanca pohybuje okolo jedného milióna. K 1. septembru sme ukončili pracovný pomer s 19 zamestnancami, k 1. októbru odíde z firmy ďalších 82 zamestnancov. Asi štyridsiatim sme ponúkli náhradné zamestnanie v našom sesterskom závode ŽĎAS v Žďáre nad Säzavou v Čechách,“ uviedol Miroslav Hoška. Z doterajších 355 zamestnancov zostane vo firme pracovať 196, pričom sa zvýšil podiel pracovníkov vo výrobe.
Ďalším „ozdravovacím“ krokom je zavedenie princípu výroby na zákazku. Väčšina výrobkov Žiaromatu totiž doteraz stála v sklade. „Každý mesiac znižujeme uskladnené výrobky asi o 200 t, čo predstavuje 20% mesačnej produkcie. Vyhľadávame nových odberateľov. Medzi najperspektívnejšie patrí naša materská firma – Železiarne Podbrezová a spomínaný sesterský závod v Žďáre nad Sázavou,“ dodal riaditeľ.
O prácu vo fabrike prišiel aj 42-ročný Kalinovčan Peter Ágošton. Tvrdí, že takéto tvrdé kroky nového vedenia nečakal nik zo zamestnancov. „Pracoval som vo fabrike 16 rokov. Aj keď nám pred tým meškali výplaty aj tri týždne, peniaze sme predsa dostali. Teraz som zostal som zo dňa na deň bez práce. Mám rodinu. Ak ju chcem uživiť, musím pracovať. Uvažujem nad odchodom do zahraničia,“ sklamane tvrdí Peter.
Miroslav Hoška však tým, ktorí vo firme zostali sľubuje: „Ďalšie prepúšťanie nebude.“
