Článok pokračuje pod video reklamou
Zastavujem a sľubujem odmenu. Peniaze prelomia bariéru mlčanlivosti. Vraciam sa do redakcie pre päťstokorunáčku. Skôr, než sa stačím otočiť, „moja“ dievčina si sadá do nákladného auta…
SVOJE TELO PREDÁVA TRETÍ ROK
„Strach o život, trauma, bezmocnosť, pokorenie, hanba, to sú pocity, ktoré prežívam najčastejšie. Svoj podiel viny na tom, čím som, má chudoba. Vo Fiľakove je vysoká nezamestnanosť. Školu som nedokončila. To viete, mladosť – pochabosť. Keď k tomu prirátame fakt, že som Rómka, tak aj sama nájdete odpoveď na otázku, prečo to robím,“ povie a pozrie sa mi do očí. Aj keď mi to nie je veľmi po vôli, nenachádzam slová, ktorými by som jej oponovala. Mám šťastie. Vycíti moje rozpaky a je ochotná – anonymne – hovoriť o svojich skúsenostiach. Má 26 rokov, býva vo Fiľakove a stará sa o chorú mamu. Svoje telo predáva tretí rok. Obslúžila už viac ako 500 zákazníkov. Medzi nimi aj mužov, ktorí žijú v stabilných partnerských vzťahoch, alebo aj takých, ktorí by si pokojne mohli zaplatiť luxusnejšiu prostitútku z verejného domu. V Lučenci sú dva erotické kluby.
„Nečudujte sa, že dajú prednosť mne, hoci vedia, že možno pred chvíľou som uspokojila iných. Sex so mnou im prináša nové vzrušenie a dobrodružstvo. Mala som jedného zákazníka, ktorý chcel, aby som sa mu vymočila na ruku. Nič viac! Spravila som to, dal mi dvesto korún a odišiel.“
PROSTITÚTKY SÚ ZBOŽŇOVANÉ AJ ZATRACOVANÉ
Prostitúcia, napriek škandálom a zákazom, sprevádza dejiny ľudstva. Prostitútky sú zbožňované aj zatracované. V okolí Lučenca ich zvykne postávať päť. „Jedna šľape povyše, dve alebo tri na Halieri, a jedna si zarába príležitostne. Zvykne postávať pri benzínke. Viac ako zákazníkov sa obávam takých, ktorí sa mi núkajú za pasákov. Poznala som jednu, ktorá roky drela na svojho „pastiera“. Využíval ju. Mne pomáha moja suseda. Väčšinou chodí so mnou.“
PRÁCU NÁM NEDAJÚ, ALE DO POSTELE S NAMI LEZÚ
Suseda prešľapuje a klopí zrak. Najmenej piaty raz mi opakuje, že ona „to“ nerobí. „Jáj, keby sa to dozvedeli moje deti, zabili by ma. Veď ja mám už 46 rokov, som stará, ja by som sa na to už nedala. Aj ju ľutujem, že to musí robiť. Žiadna prostitútka to nerobí preto, že ju to baví. Bieda ich donútila. Poznám ženy z nášho okolia, ktoré predávajú vlastní muži, aby mali na pálenku. Videli ste, v akých podmienkach žijú Rómovia? Nie každý vie kšeftovať, alebo kradnúť. Rómkam nechcú dať gádžovia prácu, ale do postele s nimi lezú. Tak je to, moja pekná!“ vychrlí jedným dychom Ivetina suseda a ochrankyňa.
BEZ OCHRANY ZÁKAZNÍKA NEOBSLÚŽI
Piatok, pol druhej popoludní. Slnko pripeká, okolité autá vytrubujú. Keby nie novinárskeho auta, iste by už niektoré zastalo. Pokračujeme v rozhovore. „Za deň obslúžim troch alebo štyroch. Podľa toho, ako sa mi darí. Beriem väčšinou 400 korún. Chlapi chcú najčastejšie sex a fajku. Bez kondómu nejdem. Hoci mi väčšina sľubuje viac bez gumy, zásadu neporuším. No tie „zhora“ mi kazia kšeft. Chodia bez ochrany. Mám aj stálych zákazníkov. Medzi nimi aj takého, ktorý odo mňa nič nechce, len aby som sa na neho pri “tom“ dívala. Zlatý človek! Prečo nejdem do bordelu? Je tam veľká konkurencia a ja nie som krásavica. Takto si zarábam len pre seba. Viem, že riskujem život, ale nemám na výber. Ja tie peniaze musím doniesť domov. Z úradu dostávam 1100 korún. Z toho by sme s mamou nevyžili.“
TRAUMU DUŠE SI LIEČI POHÁRIKOM I SNÍVANÍM
Traumu duše si vraj lieči všelijako. Občas pri poháriku, občas pri snívaní. „Chcela by som s tým čo najskôr skončiť. Nájsť si normálnu prácu alebo solventného priateľa. Áno, tu na okolí už nemám najlepšiu povesť, ale do koľkých prostitútok sa zaľúbia bohatí muži? Viem, že princovia a Popolušky sú len v rozprávkach, ale snívanie nie je predsa zakázané.“
Odchádzam. Nemoralizujem! Len mi je odrazu akosi clivo. Je rozdiel prečítať si článok o prostitútke v novinách, alebo si vypočuť jej príbeh priamo na kraji cesty. Vstupenku do pekla ľahkým ženám občas predplatia okolnosti, medzi ktorými sa až pričasto skloňuje slovo bieda.
