„Rodina sa o mňa strachovala. Nevedeli, kde som. Keby som v Bulharsku nebol stretol dobrých ľudí, ani len nechcem pomyslieť na to, ako by som dopadol. Zrejme by som skapal od hladu,“ hovorí Jozef Brťka z Cinobane. V apríli vycestoval na kamióne do Bulharska. Jeho zamestnávateľ však tvrdí, že počas pracovnej cesty hrubo porušil pracovnú disciplínu, preto sa rozhodol pre výmenu vodiča. Pán Jozef ostal v zahraničí bez dokladov a peňazí. Návrat domov mu skomplikoval fakt, že Bulhari vás zo svojej vlasti pustia von tak, ako ste sa k nim dostali. Pre Jozefa Brťku bol teda návrat na Slovensko možný len v kamióne.
OD ZAČIATKU MAL SMOLU
„Od začiatku som mal smolu. Najskôr mi buchli vzduchové vankúše, no a potom ten defekt. Nevedel som ho sám opraviť. Nuž som zašiel do servisu, kde za opravu pýtali 200 eur. Čo som mal robiť? Musel som zavolať do firmy, aby mi poslali peniaze. Poslali mi ich a kázali čakať,“ objasňuje Jozef. To, ako dopadlo stretnutie so zamestnávateľom, by 41-ročný muž neželal ani najväčšiemu nepriateľovi. Zamestnávateľ ho totiž nechal na parkovisku!
V CUDZINE BEZ DOKLADOV A PEŇAZÍ
„Pripadal som si ako zviera, ktoré pán odkopne, keď sa mu zunuje. Stál som na parkovisku a až po hodnej chvíli som si uvedomil, čo sa vlastne stalo. Že sa na mňa moji šéfovia vykašľali. Veci som mal v aute, na ktorom ufujazdili, vo vrecku mi ostalo len pár drobných. Pri parkovisku bola reštaurácia. Poprosil som majiteľa o pomoc. Ten mi, našťastie, dovolil niekoľko nocí prespať v jeho starom v aute a dal mi aj najesť. Keď som 29. apríla zbadal na parkovisku kamión, ktorý sa vracal domov na Slovensko, veľmi som sa potešil. O chvíľu však radosť vystriedal smútok a bezmocnosť. Chlapci mi povedali, že ma nemôžu zobrať, lebo to majú zakázané,“ spomína Cinobančan.
NECHCELI HO PUSTIŤ CEZ HRANICU
Uvedomil si, že pohostinnosť domáceho pána nemôže využívať donekonečna. Rozhodol sa, že pôjde na hranicu stopom. „Bol som poriadne unavený, keď som sa dotrmácal k čiare. Tu som utrpel ďalší šok. Cez hranicu ma nechceli pustiť. Platí u nich také pravidlo - ako dnu, tak aj von. Vraj kvôli pašerákom. Stál som tam bezmocný, ponížený, hladný. V databáze colníkov moje meno figurovalo s evidenčným číslom kamióna môjho zamestnávateľa. Ani neviem, ako som sa dotackal späť na parkovisko, na ktorom ma môj zamestnávateľ nechal napospas osudu. Majiteľ reštaurácie sa nado mnou opäť zľutoval. Nachoval ma, prenocoval a poradil mi, aby som zašiel do Sofie na slovenské veľvyslanectvo.
O POMOC POŽIADAL KONZULÁT
Hoci je chlap, slzy mal na krajíčku. Sofia bola od „jeho“ parkoviska vzdialená 250 km. „Po celý čas som myslel na manželku a deti. Vedel som, že sa o mňa strachujú. Peši som sa vybral do Sofie. Mal som šťastie. Dobrí ľudia ešte nevymreli. Zobral ma bulharský vodič. V hlavnom meste mi pomohli policajti. Veľvyslanec ma prijal. Písal sa tretí máj a ja som mohol konečne zavolať domov. Ľudia z konzulátu sa obrátili na môjho zamestnávateľa a požiadali o vysvetlenie, prečo ma nechali v Bulharsku. V odpovedi, ktorú poslali faxom, stálo, že som porušil pracovnú disciplínu, pretože som sa opil a spreneveril peniaze. Aj to tam stálo, že kvôli mne takmer prišli o tureckú zákazku. No ja som predsa nemohol za to, že som dostal defekt, ktorý som nevedel sám opraviť,“ tvrdí vodič kamiónu. Nepopiera, že občas si dá pivko, ale nie vtedy, keď šoféruje.
PRASKLI MU VREDY, UTRPELA JEHO PSYCHIKA
Jeho zamestnávateľ vraj nevedel, aké komplikácie výmenou vodiča Jozefovi Brťkovi spôsobí. Tvrdil, že im Cinobančan spôsobil škodu a postupovali tak, aby nevznikli pre firmu ďalšie straty. Spôsobil im vraj dosť problémov, tak prečo by ho mali ešte aj odviezť domov? „Domov som sa dostal až po desiatich dňoch. Pomohol mi doklad, ktorý mi dal slovenský konzul Dušan Garbarčík. Dal mi aj trochu peňazí. Dostal som sa cez hranice. Odvtedy som na maródke. Neviem sa z toho spamätať. Praskli mi vredy a utrpela aj moja psychika. Na firmu som podal trestné oznámenie,“ upresní Jozef.
Nuž, nech to bolo s tým alkoholom aj spreneverou akokoľvek, jedno je isté. Zákonník práce bol porušený. Majiteľ spoločnosti, pre ktorú Jozef Brťka vyrazil do Turecka na služobnú cestu, mal umožniť svojmu vodičovi ukončiť pracovnú cestu. Prípad bude mať pravdepodobne dohru na súde.
Autor: Z. Suráková
