V piatok 24. septembra 8-ročnú Nikolku z Veľkého Krtíša už neviezli zo školy domov v starom kočíku, ale na novom invalidnom vozíku. Detský sen sa podarilo naplniť humanitnej organizácii ADRA z Banskej Bystrice a Komunitnému centru menšín vo Veľkom Krtíši. Nikolkini rodičia na vozík peniaze nemali. O pomoc požiadali centrum. Neprešli ani dva mesiace a vozík už slávnostne odovzdávali v 1. A. triede. Z Nikolkinho šťastia sa tešili všetci jej spolužiaci, pani učiteľka i jej veľká sestra. Tiekli aj slzy radosti. Copatú prváčku už nebudú musieť nosiť k tabuli na rukách.
Nikolka sa manželom Dubským narodila ako štvrté dieťatko. Dievčatko muselo po narodení zostať dva mesiace v inkubátore. „Vtedy zrejme dostala krvácanie do mozgu, čo však lekári, bohužiaľ, neskoro zistili. Zanechalo to trvalé následky. To, že nebude vedieť chodiť, sme začali tušiť až po roku. Špičky nôh sa jej tak čudne vykrivovali a stáť na nôžkach jej spôsobovalo bolesť,“ hovorí jej 22-ročná sestra Ivetka, ktorá sa o ňu stará.
Nikolka je výnimočné a snaživé dievčatko. Už od piatich rokov krásne maľuje a jej pohľad na okolitý svet je úplne odlišný, než u ostatných detí. Svoj postih si začala uvedomovať, keď ju prihlásili do škôlky. „Dovtedy bola s nami doma. Obskakovali sme ju, nosili. Keď však videla svojich rovesníkov behať po dvore, pýtala sa nás, prečo nemôže aj ona. Bolo to ťažké vysvetliť malému dieťaťu. Veľmi sa preto trápi. Hocikedy sa rozplače a kričí, že chce chodiť. Niekedy verí, že sa uzdraví, niekedy neverí,“ dodáva Iveta.
„Netreba ma ľutovať, ja určite budem chodiť. Každý večer sa modlím k Ježiškovi. Keď budem veľká, budem doktorkou. Vyliečim mamu aj ocka a všetky detičky, ktoré majú choré nožičky,“ dodá s úsmevom Nikolka.
