Bol namieste mŕtvy. Pomôcť mu nevedel ani jeho príbuzný Emil, ktorý tiež len o vlások unikol smrti.V osudnú nedeľu sa Horváthovci a Cibuľovci ako obvykle pustili do práce.
E. Horváth si kúpil dom a miestni chlapi mu pomáhali pri jeho oprave. Šiesti sa vybrali do lomu na biely piesok. „Traja chlapi sa už pobrali s pieskom domov, my sme ešte kopali. Zdalo sa, že máme dosť a tak som Jurovi povedal, aby sme sa pobrali aj my. Kopal som povedľa neho. Vykročil som. Myslel som si, že ide aj on. Aj chcel. Nestihol však uniknúť pred obrovským balvanom, ktorý sa zrútil zo steny. Musel vážiť aspoň tonu. Len som sa otočil a už bol na ňom. Spadol mu na chrbát. Nemal šancu. Bol namieste mŕtvy,“ dodáva Emil. Na piesok do bane chodievajú aj ostatní dedinčania.
„Nikto nespí, až kým ho nepochováme. Vzdávame tým úctu zosnulému a povzbudzujeme smútiacu rodinu. Dodržiavame svoje tradície,” objasňuje Emil Horváth starší. Z náhlej smrti Juraja sa nevie spamätať jeho manželka Alica a tri dospelé deti. Tvrdí, že bol dobrým a pracovitým chlapom. Juraja pochovali do murovaného hrobu vystlaného modrým zamatom vo štvrtok. Nezabudli mu priložiť ani fľašku pálenky.
