Tak predsa. Neboli to len reči! Lučenský volejbal vstáva z mŕtvých. Uplynulý utorok mal dokonca svoju premiéru. Síce v skromných a stiesnených podmienkach, ale predsa.
Lučenčania sú odhodlani po rokoch opäť súťažne oprášiť volejbalku. A nie hocijakú. Druholigovú! Je to vraj už aj na papieri. Lučenec bude hrať, ako nám to potvrdili aj volejbaloví činovníci, naisto druhú slovenskú ligu a hneď vhupne do pelotónu volejbalových bášt, akými bezpochyby sú Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Žarnovica, Detva…. Svitá teda konečne lučenskému, roky zabudnutému športu pod vysokou sieťou, konečne na lepšie časy? Hlavný iniciátor myšlienky vzkresenia tohto športu Ivan Valentíny verí, že áno. „Urobím všetko pre to, aby v Lučenci volejbal bol. Sme iba v plienkach a problémy nás sužujú na každom kroku. Verím však, že za pomoci podnikateľskej sféry a mesta dokážeme v Lučenci zasadiť tuhé volejbalové korene, v ktorých budú pokračovať aj naši potomkovia,” vyslovil smelé plány Ivan Valentíny. Aj on však vie, že má pred sebou spolu so svojimi kolegami poriadne tŕnistú cestu. V Lučenci sa na volejbal, či už chceme alebo nie, doslova zabudlo. Aní bývalí hráči a legendy lučenského volejbalu nedokázali tento šport postaviť na nohy. Určite prvou zaťažkávajúcou a ostrou skúškou bude prvý majstrák. Ten už klope na dvere. Presne o 6 dní privíta Lučenec, možno nazvať v historickom zápase, Detvu. Napriek zvučnému menu súpera si však domáci volejbalisti na súpera trúfajú. „Niekoľko hráčov prišlo do Lučenca z Cinobane, ktorá hrala vlani druhú ligu. Mužstvo doplnia dvaja mladí hráči, ktorých sme si vytypovali na tréningoch pána Vitteka. Vybrali by sme si aj viacerých, ale na chlapcoch vidno, že volejbal tu roky spal,” pokračoval Ivan Valentíny.
Závislosť je psychická porucha, ktorá môže mať katastrofálne následky na fyzické, no najmä psychické zdravie človeka a dlhodobo negatívne ovplyvňuje jeho rodinný život aj sociálne väzby.
