Na prahu smrti sa ocitol z minúty na minútu. Život mu zachránili lekári. Jozefa Rekšáka z Haliče operovali v piatok 26. marca. V tom týždni to už bola tretia operácia srdca v Stredoslovenskom ústave srdcovo-cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Lekári za jediný týždeň zvládli zákroky, ktoré sa bežne vyskytujú za rok. „Banskobystričanka mala rozšírenú aortu, Žilinčan mal nezhubný nádor v srdci, no a mne praskla hlavná cieva,“ objasňuje Jozef Rekšák.
Písal sa 26. marec 2004. Jozef sa vybral do Lučenca na konkurz.
„Bol som kľudný. Vedel som, že ak na výberovom konaní neuspejem, svet sa nezrúti. Konkurz skončil, kráčam po hlavnej ulici. Stretol som kamaráta. Odrazu som pocítil pichnutie v hrudi. Neviem presne opísať ten pocit slabosti. Ešte som prešiel po vlastných dobrých dvesto metrov, no potom som si sadol na múrik a kamarát musel volať záchranku,“ spomína Haličan. Na adresu lekárov a sestričiek lučenskej nemocnice sa v útulnej obývačke rodinného domu sypú len slová chvály a vďačnosti.
„Lekári okamžite zalarmovali vrtuľník, potrebné vyšetrenie mi robili na behu. Dokonca sme už mali odletieť, keď jedna sestrička dobehla na poslednú chvíľu s nejakými papiermi. Hoci som mal bolesti, v nemom úžase som pozoroval ich rýchlosť, obetavosť a snahu zachrániť ma. Toľko sa napočúvame zo všetkých strán o korupcii a neochote lekárov. No ja chcem všetkým odkázať, že nie každý, kto nosí biely plášť, je taký. Neviem mená mojich záchrancov, ale do smrti im budem dlžníkom,“ povie a v očiach sa mu zalesknú slzy.
Primár kardiologickej chirurgie Ján Seleštian privítal Jozefa so slovami: „Ak chcete žiť, musíme vás operovať,“ „Vedel som, že nemám na výber. Smrť mi dýchala do tváre. Vedel som, že mi otvoria srdce a nemusím to prežiť. No nebol čas na váhanie. Podpisom som dal súhlas k náročnej operácii.“ Operácia trvala viac ako šesť hodín. Dopadla výborne. „Prebudil som sa až na druhý deň okolo obeda. Ešte viac som si uvedomil, že som už nemusel žiť. Pocítil som nekonečnú vďačnosť k ľuďom, ktorí ma zachránili. Od toho dňa sa snažím byť taký, aby som mohol s čistým svedomím skladať účty komukoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek,“ tvrdí Jozef Rekšák.
