Článok pokračuje pod video reklamou
Nezamestnanosť poriadne trápi aj Pôtorčanov. Pritom tu voľakedy bolo minimum ľudí bez práce. Do dediny za ňou dochádzali zo širokého okolia. Veľké podniky však po revolúcii skrachovali. O prácu je v súčasnosti núdza. Čísla sú alarmujúce - nezamestnaných je až 48%! Z domovov odchádza veľa mladých za prácou do iných miest i do zahraničia.
Osemdesiatročná pani Petra neskrýva slzy, keď sa jej opýtame na jej najmladšieho vnuka Janka. Tiež patril medzi tých, ktorí sa nevedeli zamestnať. Pred dvoma mesiacmi odišiel pracovať do Čiech. „Do Pôtra prišiel bývať v januári. Kvôli mne, aby som nebola sama. Pomáhal mi veľa, dobrý je to chlapec. Lenže všade od neho pýtali peniaze a keďže bol nezamestnaný, tak nemal z čoho dávať. Aj v televízore hlásia, aby si mladí na dôchodok šetrili. No ale z čoho, povedzte, z čoho? Tak si šiel zarobiť do Čiech. Ej veru, už som o ňom dva mesiace nič nepočula. Ako sa má, či sa mu darí. Za mojich čias možno bola bieda, no každý pracoval. Aj ja som celý život ťažko robila. Odrobila som dvadsať rokov v ošipárni, ďalšie tri pri kurencoch, aj do hory som už ako dôchodkyňa chodievala. Teraz sa veľmi ťažko žije, veru hej. Mladá by som už nechcela byť. Len všetkým mladým prajem, aby sa mali lepšie,“ vzdychne si Petra Jedličková.
Hoci jej kvôli Jankovi zostávajú len oči pre plač, radosť jej robí starší vnuk Peter. Pracuje v bani, no sám netuší, ako dlho. „Majú prepúšťať. Neviem, čo budem robiť. Chcem sa trochu postarať o rodičovský dom, no ak nebude práca, nezostáva mi nič iné, len nasledovať Janka,“ tvrdí Peter.
