Museli volať policajtov. Báli sa o holý život!

V ňom to údajne naozaj vyzeralo ako na Divokom západe. Dokonca aj policajti museli hasiť domácich „divočákov“. Poďme však po poriadku. Prihárať začalo rozhodcovskej trojici po tom, ako hostia strelili tretí a v tej chvíli rozhodujúci gól stretnutia. Respektíve trochu neskoršie. Strelec gólu totiž padol ako podťatý. Netušil, že mu to bude osudné.

Jeden z domácich hráčov, ktorý nie a nie prežrieť inkasovaný gól, si vybil zlosť práve na ňom. „Kopol ho do chrbta. Bolo to zákerné,“ upresnil delegát stretnutia Igor Antal. Rozhodca neváhal a Abovčanovi ukázal červenú kartu. To ale zrejme netušil, čo ho čaká po stretnutí. Hľadisko bolo vo vare. Nadávky, pľuvance a hromženie z hľadiska domácich hráčov ešte väčšmi „vyhecovalo“. Rozhodca s blížiacim sa koncom zápasu šípil, že je zle - nedobre. A tak aj bolo. Po poslednom hvizde hlavného rozhodcu to prišlo. Postranný rozhodca si trochu pustil jazyk na špacír a dostal po líci ranu ako z dela. Nasledovali strkanice a ďalšia rana bola len otázkou času. A keďže usporiadateľská služba bola skôr na strane fanúšikov, rozhodcovia sa držali hesla: Pomôž si, ako môžeš.

Zobrali teda nohy na plecia. „Dostali sme sa do šatní. Bolo to naozaj o chlp,“ povedal delegát stretnutia. Čo však čert nechcel, Abovčan je tvor trpezlivý. A keď je rozhnevaný, tak dupľom. Jadro domáceho hľadiska trpezlivo čakalo pred šatňou hodnú chvíľu, aby si to s rozhodcami vybavili ručne – stručne.
„Báli sme sa. Teraz to už môžem priznať. Viete, keď na vás vonku čaká taká tlupa rozhnevaných divákov, nie je vám všetko jedno,“ povedal jeden zo štvorice obetí Igor Antal.

Dav neutíchal. Skôr naopak. Barometer hnevu s pribúdajúcimi minútami priamo úmerne stúpal nahor. „Už sme nemohli a nechceli čakať dlhšie, aby neprišlo k najhoršiemu. Zavolali sme teda políciu. Až tá narobila poriadky a chvalabohu sme mohli odísť domov živí a zdraví. Poviem vám však, že to, čo sa udialo v Abovciach, má ďaleko od futbalu,“ dodal Igor Antal.