Volala sa Juliana Korponaiová, no našinec ju pozná skôr ako Levočskú bielu pani. Hovorí sa o nej, že zradila vlastný národ. Narodila sa v Ožďanoch. Vyrastala v kaštieli, ktorý sa honosne vypínal nad dedinou. Za manžela si vraj krásna Juliana, ktorá najradšej nosila svetlé šaty, vzala kapitána hradu Čabraď Jána Korponaia. Mala s ním syna. Vo februári roku 1710, vraj z poverenia veliteľa kuruckej posádky v Levoči Štefana Andrášiho, sprostredkovala s jeho pobočníkom, francúzskym podplukovníkom Du Pres, kapituláciu posádky cisárskemu generálovi Leiffholtzovi. Preto ju historici obvinili zo zrady kurucov.
Ak sa vyberieme ďalej po stopách druhej najspomínanejšej ženy v slovenských dejinách, natrafíme na záznam z roku 1703. Juliana mala vtedy 23 rokov a jej otec, zeman a statkár Žigmund Géci, sa pripojil k Františkovi Rákóczimu. Ten v Poľsku pripravoval plán povstania proti Habsburgovcom v Uhorsku, Povstanie sa v roku 1711 skončilo neúspešne. Po podpísaní Satumarského mieru odišiel Rákóczi do Francúzska, no nikdy sa nezmieril so svojou prehrou. O rok neskôr sa vraj Juliane dostali do rúk listy, v ktorých Rákóczi vyzýva na nový odpor proti Habsburgovcom. Mladá žena tento fakt oznámila cisárskemu generálovi Jánovi Pálfimu.
„Škoda, že Levočská biela pani nebola prozreteľnejšia a listy spálila. Jej oznámenie kompromitovalo viacerých šľachticov a tí žiadali, aby ju postavili pred súd. Ortieľ znel – popraviť! Chuderu, vraj ju dva roky mučili na Červenom Kameni a potom ju 25. septembra 1714 popravili na trhovisku v Gyorgi,“ bez úmyslu pliesť sa do remesla historikov objasňuje dejiny starosta Oždian Ján Ďurčák, ktorý je presvedčený, že Julianu pochovali v krypte tunajšieho rímskokatolíckeho kostola.
„Preštudujte si všetky historické dokumenty a zistíte, že vo všetkých sa píše len dátum jej smrti, no miesto posledného odpočinku sa nikde nespomína,“ tvrdí starosta. Jeho kolegyňa Verona Kureková mu oponuje: „Julianu pochovali tam, kde ju popravili.“ No v Ožďanoch sa nájdu aj takí, ktorí vás budú presviedčať že biela pani je pochovaná v parku pri kaštieli. „Keď pred niekoľkými rokmi začali pri kaštieli stavať vodojem, natrafili na hrobku. Ležia v nej pochovaní viacerí vlastníci kaštieľa. S našou Julianou však táto hrobka nemá nič spoločné. Biela pani je pochovaná v kostole,“ zopakuje starosta.
Nuž, nech je to s posledným miestom odpočinku Levočskej bielej pani tak či onak, jedno je isté. Pred oltárom tunajšieho kostola je krypta. Odpočíva v nej posledný majiteľ kaštieľa v Ožďanoch - gróf Lužinský. Hlavný vchod do krypty je zamurovaný. Na pravej strane kostola, ani nie pol metra od zeme, je vetracie okienko. Práve týmto otvorom pred niekoľkými rokmi vraj spadlo do podzemia malé húsatko. Na lane za ním údajne spustili miestneho mládenca. Húsatko z krypty vytiahol a v hrobke videl nie jednu, ale niekoľko truhiel. „Ja by som najradšej kryptu otvoril a za dohadmi, či tu pochovali alebo nepochovali rodáčku z Oždian, spravil bodku,“ tvrdí tunajší rímskokatolícky farár Peter Manduch.
Takže, milý náš čitateľ, možno už čoskoro bude známy nielen dátum, ale aj miesto posledného odpočinku Juliany Korponaiovej, známej ako Levočská biela pani.
