Žiaľ, zúfalstvo, prúdy sĺz, ale aj zatrpknutosť a hnev. To všetko už druhý rok prežíva rodina Katonová z Kalinova. Život jej karty zamiešal tak, ako by sa nemohlo prisniť ani v tých najhorších snoch. Matka štyroch detí v práci spadla, zranila si chrbticu a ochrnula. „Do práce som išla po vlastných a domov som sa vrátila na vozíčku. Ľavú nohu si absolútne necítim, pravú len trochu a čaká ma ďalšia operácia. Môj zamestnávateľ mi však vykazuje „áčka“. Už som navštívila aj ministra Kaníka. Prisľúbil mi pomoc,“ tvrdí Janka Katonová.
Do redakcie nám zavolala v utorok – v deň svojich narodenín. „Dnes mám 35 rokov, mala by som piecť tortu, prestrieť na stôl sviatočný obrus, no ja musím len sedieť alebo ležať. Už to budú dva roky, čo sa neviem postaviť na nohy,“ tvrdí ochrnutá žena. Spadla počas nočnej služby v nemenovanej pekárni v Lučenci.
„Tri týždne som ťahala nočné, bola som unavená. Podlaha bola mokrá, pošmykla som sa a spadla na chrbát. Vravela som kolegom, zavolajte záchranku, necítim si nohu, ale oni sa asi báli a preto ma naložili do auta a odviezli do nemocnice. Mám poškodenú miechu. Už sa asi nikdy nepostavím na nohy,“ hovorí so slzami v očiach Kalinovčanka, ktorej uznali plný invalidný dôchodok. „Do dnešného dňa nemá moja dcéra skončený pracovný pomer so svojim zamestnávateľom,“ tvrdí Ján Sihelský, otec Janky Katonovej.
Prípad sa dostal nielen na stôl ministra, ale aj do rúk pracovníkov Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici. Podľa protokolu z inšpektorátu u Janky Katonovej neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by mohli zapríčiniť úraz. Naopak, u zamestnávateľa ich našli viac. Nebol napríklad zabezpečený taký stav pracoviska, aby jeho povrch nebol šmykľavý a zamestnankyňa nemala pridelené osobné ochranné pomôcky. „Chcem, aby mi vyplatili odškodné vo výške 14,5 milióna korún,“ tvrdí ochrnutá žena.
Prvým krokom k tomu, aby požadovanú sumu dostala, je uznanie pracovného úrazu zo strany zamestnávateľa. To však bude tvrdý oriešok. Predseda predstavenstva nemenovanej pekárne patrí medzi najbohatších v Lučenci a má konexie na najvyšších miestach. Sociálna poisťovňa, kam ju odkázal súd, jej môže totiž môže vyplatiť len zákonné nároky, ktoré vyplývajú zo zákona č. 274/1994 v znení neskorších predpisov, a to preto, že samotný úraz sa udial v roku 2002. „Tieto nároky sú zo zákona prísne stanovené, ale tvoria len nepatrnú čiastku z požadovaného odškodného. O tej zvyšnej čiastke, ide o násobok sťaženého spoločenského uplatnenia a bolestného, môže rozhodnúť len súd na základe výšky nárokovateľných dávok zo Sociálnej poisťovne,“ objasňuje riaditeľ lučenskej pobočky Sociálnej poisťovne Dušan Chovanec. Dodal, že Janka Katonová požiadala poisťovňu o vyplatenie týchto dávok a vec je zatiaľ v konaní.