Kvôli zraku musel ako dorastenec ukončiť aktívnu činnosť.
Začal zbierať športové odznaky z Európy a bývalého Československa. „Chuť mi dodal práve otec Viliam. Spoznal som zberateľov zo Slovenska, ale aj zahraničia. Výmenou, kúpou a predajom som začal dopĺňať zbierku. Dnes mám 15-tisíc odznakov futbalových klubov a federácií,“ hovorí Peter Svoreň. Za záľubou precestoval tisíce kilometrov. Niektoré odznaky mu zohnal „Pišta“ Koprda, keď chodil s mládežníkmi LAFCu do zahraničia na turnaje.
„Cením si odznak Lidíc. Vydali ho, keď dedinu počas II. svetovej vojny vyhladili fašisti. Nedal by som ho za nič. Dal som zaň dve koruny. Dnes odhadujem jeho hodnotu na viac ako 10-tisíc,“ tvrdí Peter. Ako každý nováčik, aj on platil za neskúsenosť. „Mal som odznak malého klubu pri R. Sobote, Konrádoviec. Na burze som ho vymenil za 5 iných. Vtedy som netušil, že ich vyrobili iba niekoľko kusov. Bola to rarita. Potom mi trvalo ďalších 6 rokov, aby som zbierku doplnil o tento kus.“
Pikantným je aj odznak Spartaka Trnava z roku 1997. Bílí andelé sa pred posledným kolom ligy videli na prvom mieste. V predstihu vydali odznaky s názvom „Majster Slovenska,“ no v R. Sobote prehrali a majstrami sa nestali. Peter má vytlačenú aj „chybenku“. „Je to farebný zoznam odznakov, ktoré mi ešte chýbajú. Priznám sa, že myslím aj na zadné dvierka. V súčasnej situácii môže dôjsť doba, kedy budem v životnej núdzi. Možno vtedy odznaky predám,“ dodal Peter Svoreň. Keď sme sa s ním lúčili, vo dverách stál poštár. V ruke držal obálku. Boli v nej tri odznaky českých futbalových klubov.