Cintoríny sa opäť rozsvietili. Pamiatku zosnulých si cez víkend uctili tisíce občanov. Na Slovensku siaha úcta k mŕtvym až k našim pravoslávnym predkom. Podľa ich predstáv sa duše zosnulých naďalej zúčastňovali chodu rodu. Boli presvedčení, že život sa smrťou nekončí. Duše si uctievali rôznymi obradmi. Do hlbšieho povedomia ľudí sa Sviatok všetkých svätých dostal od roku 988. Vtedy opát kláštora v Cluny nariadil, aby v tento sviatok večer zvonili zvony a aby sa veriaci pomodlili za duše v očistci. Na druhý deň sa potom konali omše. Na znak nesmrteľnosti duší a božieho milosrdenstva sa v tento deň pália na hroboch sviečky.
„Sviečka je symbolom večného života. Už deviaty rok chodím na hrob svojho syna. Nemal ani 20, keď zahynul pri havárii. Nosím mu veniec z čečiny, ale aj biele ruže. Také, aké mi Petrík doniesol tri týždne pred osudnou nehodou. Keď zomrie starší človek, bolí to, ale nie tak, ako keď zomrie mladý,“ tvrdí so slzami v očiach 43–ročná Mária, ktorú sme na lučenskom mestskom cintoríne zastihli v nedeľu ráno. Najväčší nápor zažil cintorín v pondelok. Parkovisko doslova praskalo vo švíkoch. „Radšej som po skúsenosti z minulého roka, keď mi niekto poškriabal auto, zaparkoval pri evanjelickom kostole. Ľudia sú pohodlní. Niektorí by sa najradšej priviezli až k hrobu,“ hovorí Pavel Ballo.
Ceny sviečok a kahancov sa oproti minulému roku takmer nezmenili. Desaťkusové balenie klasických kahančekov ste dostali už za 16 korún, sklenené za 12. Drahšie vyšli venčeky. V sobotu ráno na trhu tie so živými kvetmi stáli až 160 korún. Preto dali mnohí prednosť domácej výrobe. Umelé kvety ste dostali kúpiť už aj za tri koruny. So Sviatkom všetkých svätých a Pamiatkou zosnulých sa viažu aj rozličné zvyky.
„V tento deň sme zvykli obdarúvať tých najchudobnejších, či už chlebíkom alebo bielym koláčom. Aby sa radovali nielen duše mŕtvych, ale aj tých živých,“ hovorí 84-ročná Agnesa Chovancová z Veľkého Krtíša.