„Spolu so Štefanom Hubertom, Gabrielom Kovácsom a Ľubošom Janáčikom kedysi viedli modelárske krúžky. Chodil som tam aj ja. Lietadlá mi učarovali a vyučil som sa za leteckého mechanika. Tejto práci som sa venoval 10 rokov. Lietanie mi zostalo v srdci,“ spomína R. Reiter. S modelárstvom v čase štúdií a praxe skončil. Vrátil sa k nemu po dlhých dvadsiatich rokoch.
„So synmi sme asi pred piatimi rokmi boli pozrieť modelárov v Boľkovciach. Tak sa im to zapáčilo, že sme za týždeň vyrobili maketu lietadla. Ku koníčku som sa vlastne vrátil kvôli nim. Orientujeme sa na elektromodely. V súčasnosti už existujú materiály, z ktorých sa dajú skonštruovať nerozbitné typy. Tie sú výborné práve pre deti a začiatočníkov,“ tvrdí Róbert.
Ak pri lete dôjde k pádu, model sa dá opraviť na mieste a lieta ďalej. „Veľkosť lietadiel je asi 80-90 cm. Volajú sa minitornáda. Majú striedavý motor. Je náročnejší, ale s jednosmerným by sme v súčasnosti už neuspeli. Zúčastňujeme sa pretekov Formula Tatra. Lieta sa v Lučenci, Liptovskom Jáne, Leviciach a Žiline.“ Modelári sú majstri svojho remesla. Počas preteku, ktorý trvá 15 minút, musia zvládnuť dva päťminútové lety. „Pri výkonoch týchto motorov sa musí odštartovať do 50 sekúnd. Model letí hore veľkou rýchlosťou. Asi v 300-metrovej výške sa stráca. Musí sa tam dostať v čo najkratšom čase. Vtedy dávame časomeračovi povel, že sa vypína motor. Mám už natrénované, aby po štyroch minútach bolo lietadlo vo výške asi 150 metrov. Zvládol som už pristátie presne po piatich minútach,“ povedal Róbert.
Modely nekopíruje podľa originálov. Pomáha mu vlastná fantázia. „My, modelári, sme takí blázni. Lietame každý víkend, keby aj hromy – blesky bili. Občas sa modlíme, aby neprišla búrka, alebo snehová metelica. Odmenou za našu drinu sú úspechy na rôznych pretekoch. Najviac sa darí 16-ročnému Kristiánovi Bednárovi, ktorý bol na medzinárodnej súťaži tretí,“ dodal Peter Reiter.
