Vyžaruje z neho odhodlanosť a túžba postaviť sa na vlastné nohy. Norbi Karasz má 26 rokov. Na chvíle, keď ho týrali vlastní rodičia, si už nepamätá. Detstvo a mladosť prežil v detských domovoch. Už viac ako tri roky je jeho útočiskom Útulok pre obyvateľov bez prístrešia v Rimavskej Sobote.
Poskytujú ubytovanie tým, ktorí to skutočne potrebujú. Platí tu prísny domový poriadok. „Nestrpíme tu opilcov, ani bitkárov či výtržníkov. Vychádzky majú povolené do deviatej. Ak prídu neskôr, musia to vopred ohlásiť. Pravidlá prísne kontrolujeme. Stalo sa, že za ich porušenie sa ľudia ocitli na ulici,“ tvrdí vedúci útulku Štefan Koco.
Do útulku prichádzajú ľudia z celého Slovenska. „Záujemcov je veľa, miest málo. Máme kapacitu len 20 ľudí. Takmer stále sme plní. Mali sme byť len dočasným riešením v krízovej situácii, no niektorí tu už bývajú aj niekoľko rokov. Kto má záujem o umiestnenie, musí si podať žiadosť. Vyžadujeme aj potvrdenie od lekára a potvrdenie o príjme. Ak si z príjmu môžu dovoliť zaplatiť podnájom alebo ubytovňu, nemajú nárok na umiestnenie v našom zariadení. Veľa ľudí musíme práve pre túto skutočnosť prepustiť,“ tvrdí vedúci. Zmluva sa podpisuje na tri mesiace, s možnosťou jej predĺženia. Ubytovanie je zdarma, strava individuálna. Obyvatelia majú k dispozícii vlastnú kuchynku.
„Zistil som, že v útulku musím byť tak trochu sebec. Zo začiatku som chcel byť s každým kamarát. Niektorí využili moju dobrotu a začali si požičiavať. Nič z toho mi nevrátili. Rád pomôžem, ale len vtedy, keď niekto za to stojí. Kamarátov si už vyberám,“ tvrdí Norbert. Chce odísť. „Mám predstavu o svojej profesii. A keď odtiaľto odídem, musím byť pevne rozhodnutý, čo chcem robiť,“ dodáva mladík.
