Krik, volanie o pomoc, rev medveďa, zápach krvi a pušného prachu. Takéto chvíle zažívali poľovníci neďaleko Cinobane v nedeľu 24. októbra. Štyridsaťročný Ján Ballasch sa na poľovačke ocitol v pazúroch zúrivej medvedice. Život mu zachránili kolegovia. Tí útočiace zviera zastrelili vo chvíli, keď sa pokúšalo zahryznúť poľovníkovi do krku.
„Zbadal som ju až tesne pri sebe. Okamžite zaútočila. Zvalila ma na zem. Rukami som si chránil krk. Zároveň som kričal na kamarátov, aby strieľali. Radšej by som si bol vybral guľku, ako tie hrozné tesáky,“ tvrdí Ján. Jeho krik začuli Pavel Podmanický a Miloš Frančok.
„Myslel som si, že niekoho napadol postrelený diviak. Utekal som za hlasom. Po 30 metroch sa mi naskytol hrôzostrašný obraz. Na Jankovi ležala medvedica. Kamarát na nás kričal, aby sme už, preboha, strieľali. Bolo len otázkou sekúnd, kedy mu odhryzne ruku a pustí sa do hlavy. Prvý vystrelil Miloš. Strieľal do vzduchu. Potom som vystrelil ja. Medvedica prestala hrýzť, no stále sa hýbala. Druhá rana trafila brucho. Janko zakričal, aby som už nestrieľal. Predsa som ešte vystrelil, no zrejme som netrafil. Došli mi náboje. Bežal som k Milošovi. Chytil ju za šiju a na druhý pokus ju dostrelil na krk,“ opisuje drámu Pavel Podmanický.
Medvedica vážila okolo 150 kilogramov a chýbala jej ľavá predná noha od kolena. Išlo o staršie zranenie.
„Mám dohryzenú ľavú ruku, rameno, museli ma operovať. Nechcem však ani len pomyslieť na to, ako by som bol dopadol, keby nie kamarátov,“ hovorí Ján Ballasch, ktorý leží vo zvolenskej nemocnici. Poľovníci tvrdia, medvede sú premnožené, kompetentní by preto mali zvážiť viac povolení na odstrel.
