Futbal v Poltári stojí na tenkých nohách

„Poltársky futbal padá ku dnu,“ ozývajú sa kuvičie hlasy vo futbalových kuloároch. Podľa nich zíva klubová pokladnica Sklotatranu prázdnotou. Jeden zo štedrých sponzorov totiž už nemieni prispieť ani korunou.

Nečudo, že za danej situácie je údajne takmer polovica zo súčasného kádra rozhodnutá opustiť Poltár. A ani tréner Roman Kaličiak sa na to všetko nemieni prizerať. Ten je údajne taktiež rozhodnutý zabuchnúť na poltárskej šatni dvere. Vlastne ani nemá na ktorej. Tá by podľa toho najhoršieho scenára ostala poloprázdna. A to veľmi pravdepodobne. Poltárčania totiž dohrávali jeseň ledva jedenásti. Spomínaný sponzor, ktorý len nedávno vyťahoval Poltár zo šlamastiky a výraznou mierou sa pričinil o vlaňajšiu záchranu Skotatrancov v 4. lige, si však zatiaľ za svojim rozhodnutím stojí, ale aj on pripustil... „Človek nikdy nevie. Možno, ale dávam tomu len malé percento, že ostanem. Priznám sa, najmä kvôli poltárskej mládeži, u ktorej sa v poslednej dobe všeličo zmenilo k lepšiemu. Ktovie... Zatiaľ som však rozhodnutý odísť,“ nechal sa počuť viceprezident Poltára Vladimír Očenáš. Jeho úmysel dať zbohom poltárskemu futbalu je dodnes zakrytý rúškom tajomstva. A zrejme si ho aj nechá pre seba. Aj keď na koniec nášho rozhovoru predsa len Vladimír Očenáš niečo naznačil. „S poltárskymi futbalovými činovníkmi sme boli dohodnutí na niečom inom. Ja som si svoje splnil, ale z druhej strany sa tak nestalo. Pomáhal som však aj tak, ako som len vedel, ale donekonečna to takto nemohlo fungovať,“ čo to prezradil Vladimír Očenáš. Čo ďalej s poltárskym futbalom, to sa malo rozhodnúť vo štvrtok na poslednom tohtosezónnom zasadnutí. Tú zvolal prezident klubu Milan Šimo. Nuž, tu je jej rezultát. „Výbor nebol uznášana schopný. Na štvrtkovom zasadnutí sme boli len štyria. Ako ďalej a s kým, sa rozhodne na budúci týždeň. Zatial mužstvo bude trénovať do konca mesiaca.“ V Poltári nemal kto vyplatiť rozhodcov Uf, to bola hanba! Po stretnutí Poltár – Fiľakovo údajne museli rozhodcovia čakať na svoju gážu až dve hodiny. Práve tu po prvýkrát totiž dal Vladimír Očenáš najavo, že toho bolo dosť. A schyľovalo sa k najhoršiemu. Rozhodcovia márne čakali, márne „pýtali“ peniažky. Nakoniec však Vladimír Očenáš predsa len opäť prispel. No ako nám prezradil, práve po tomto momente začal jeho kalich trpezlivosti poriadne pretekať.

Autor: - šat -