„Škoda, že slovné hodnotenie je už minulosťou. Podľa metodických pokynov sa rodičia mohli v prvej triede rozhodnúť, či sú za známkovanie alebo slovné hodnotenie. Presvedčila som ich o objektívnosti slovného hodnotenia,“ hovorí triedna učiteľka Želmíra Mižúrová.
Vysvedčenie dostávali žiaci len na konci školského roka. Bolo slovné. „Známkovanie považujem za najnespravodlivejší systém hodnotenia. Rodičia sa však báli problémov na druhom stupni. Boli presvedčení, že prechod na známkovanie bude správnejší už vo štvrtom ročníku. Napriek tomu, že ústne hodnotenie bolo veľmi náročné, odporúčala by som ho aj iným školám. Výhodou bolo, že aj negatívne veci sa dali ohodnotiť prijateľnejším spôsobom. Vždy som vyzdvihla najskôr klady, až potom zápory. Tak, aby to deti neurážalo. Priebežne som hodnotila žiakov slovami do zápisníkov. Nikdy sa neskúšalo pred tabuľou, ale frontálne. Matematiku som hodnotila percentami. Po diktátoch som rodičom napísala, v čom deti vynikali a kde majú nedostatky. Po polroku som rukou napísala hodnotenie na celú stranu. Na konci minulého školského roka mi však rodičia naznačili, že sa boja prechodu na druhý stupeň. Rozhodli sa, že vo štvrtom ročníku sa už bude známkovať. Nebolo to však také jednoznačné rozhodnutie. Som zástanca celoplošného ústneho hodnotenia od prvej až po deviatu triedu. Malo by sa to presadiť aj na stredných školách. Zvlášť, keď sa zavádzajú monitory a zmeny maturitných skúšok. Aj minister školstva údajne uvažuje o celoplošnom zavedení ústneho hodnotenia,“ tvrdí Želmíra Mižúrová.
