V pondelok však lučenské ulice zívali prázdnotou. V Dome kultúry B.S. Timravy sa zišla len hŕstka ľudí. „Nežná revolúcia vo mne zanechala nezabudnuteľné zážitky. Nezažil som nič také ani predtým, ani potom. Keď som bol prvýkrát na demonštrácii, mal som strach. Nikto z nás sa však nebál povedať pravdu. Spomínam si, ako som vyšiel na sochu Lenina a zahaľoval jeho tvár. Spoločne sme zdolávali železnú oponu. Škoda, že sa nás dnes zišlo tak málo. Myslím si, že prišli tí, ktorí nemajú v srdci zlobu,“ povedal Juraj Péter z Lučenca.
„Mám pocit, že nám niekto revolúciu ukradol. Tí, čo sa dostali hore, zabudli na ľudí, ktorí revolúciu vybojovali. Poslanci a vládni činitelia sa nabaľujú a nehľadia na to, čo sa deje medzi obyčajnými ľuďmi. Kam sme sa to dostali?“ pýta sa Oskar Bakoš. „Veľa som vytrpel už po roku 1968. Bol som oportunista socialistického zriadenia. Zmenu som očakával. Mnohí si mysleli, že po novembri 1989 budú mať extra život. Každá revolúcia prináša dobré aj zlé veci,“ tvrdí František Kamenský.
Nechýbali ani fotografie z pamätných novembrových dní. Stretnutie ukončili zapálením sviečok na mieste, kde kedysi stála socha Lenina.