Robí hrobára, holiča a monterky zapláta lepšie ako gazdiná

„Majetok, závisť a zloba vám dokážu zabrániť nájsť pravé šťastie. Bohatstvo, to nie je to pravé orechové, čo je potrebné k spokojnosti. Hoci som mal ťažké detstvo, stroskotali mi dve manželstvá, žijem v prenajatej chalupe a som bez práce, nesťažujem si. Možno sa vám moja biedna kuchyňa zdá deprimujúca, no mne vyhovuje. Mám tu všetko, čo potrebujem a zatiaľ nebolo jediného dňa, aby som sa nudil,“ tvrdí 47-ročný Ctibor Jašek.

Býva v Šiatorskej Bukovinke. Sympatie blízkych aj vzdialených susedov si získal kamarátskou povahou a ochotou každému pomáhať. Neťaží sa mu vstať za svitania, aby stihol pokosiť susedovu záhradu či futbalové ihrisko. Mnohé tunajšie ženičky do jeho príchodu možno ani nechyrovali, že chlap dokáže prišiť záplatu alebo háčkovať. „Jáj, náš Pepo je dobrý krajčír. Gate zapláta lepšie ako gazdiná. A nielen to, vie aj strihať, háčkovať, pomáha futbalistom, robí hrobára, drevo napíli, guľáš navarí a po tom všetkom sa vás nadšene opýta, čo ešte môže urobiť,“ prezrádza o Ctiborovi Jašekovi, alias Pepovi, jeho kamarát Jozef Ševčík. Ctibor sa vyučil za kominára. Prisťahoval sa z Čiech, kde dlhé roky pracoval v bani.

„No aj tak na vymetanie komínov spomínam najradšej. Ľudia sa pri mne pristavovali, chytali ma za gombíky alebo ma prosili, aby som im poprial šťastie. Raz som čistil komín neďaleko triedy gymnazistov. Júj, v tej triede bolo toľko šumných dievčat, že som aj zo strechy takmer spadol. No ani študentom sa nechcelo pozerať do knižiek, stále poškuľovali len po mne. Profesora to tak nazlostilo, že raz okrikoval žiakov, raz mňa. Škoda len, že sa mi výučný list niekde stratil,“ zamudruje Pepo. Vraj má ustálené hodnoty a priateľstvo si cení najviac. Čo sused, to samé chvály na Pepovu šikovnosť. Bodaj by nie, za pár korún alebo len za stravu porobí v záhrade, uprace stodolu, pomôže pri oprave strechy, poobšíva, okope zemiaky.

„Dávať je viac ako brať. Nie som žiadny hrdina, len mám rád ľudí,“ povie skromne Ctibor a ušúľa si tabak. Zajtra ide chystať drevo do hory. „Deti budú mať Mikuláša, sálu treba vykúriť. No najprv musím chytiť potkana. Už niekoľko dní mi robí neplechu. Taký je prešibaný, že ku klepcu sa ani nepriblíži. Musím si ho vystriehnuť so vzduchovkou…“