Článok pokračuje pod video reklamou
Iba v rifliach a kožáku.
„Vlakom som sa cez Maďarsko dostal do Talianska. Skryl som sa do vaku pod strechou vagóna. Vtedy to možno bola mladícka nerozvážnosť. Ak by ma boli „vymákli,“ vedel som, že ma neminie tvrdá basa. V Taliansku som bol ako utečenec 9 mesiacov. Až odtiaľ som dal vedieť mame, čo som urobil. Policajti ju potom začali prenasledovať a vypočúvať. Z Talianska sa dalo ďalej odísť do Ameriky, Kanady alebo Austrálie. V Amerike mi žil kamarát a tak som si to namieril tam. Nevedel som po anglicky ani slovo. Akurát len to, ako si vypýtať jedlo. Život mi dával tvrdé kopance.
Pol roka som žil na predmestí Los Angeles. Odtiaľ som odišiel do New Yorku, kde som poznal Juhoslovana, ktorý mi veľmi pomohol. Po roku ma osud zaviedol do Minessoty. Aj keď som dobre neovládal jazyk, robotu som si našiel. Americké štátne občianstvo som získal po piatich rokoch,“ hovorí Peter. Medzitým to vo východnom bloku Európy čoraz viac vrelo.
Prišiel november 1989 a pád komunizmu. Veľa ľudí si vydýchlo. „Neveril som, že sa doba zmení. Sledoval som situáciu na Slovensku cez satelit. Amerika zmeny podporovala a potešilo ma, že to prebehlo v kľude. Keďže som srdcom stále Slovák, začalo ma to po revolúcii ťahať domov. Na Slovensko som sa čírou náhodou vrátil presne na deň po desiatich rokoch od úteku. Oženil som sa. S manželkou Jaroslavou sa nám narodila dcérka Dominika. Pred viac ako dvomi rokmi som sa však opäť vrátil do Ameriky. Lenže život za Atlantikom sa po teroristických útokoch na Dvojičky rapídne zmenil. Už to nie je tá Amerika, akú som poznal po emigrácii. Všade je cítiť napätie a stále viac mi chýba aj rodina. Jedného dňa manželka so sestrou Mirkou odviezli moju 11-ročnú dcérku Dominiku autom do Budapešti. Sama priletela za mnou až do New Yorku. Odvahu zdedila asi po mne,“ tvrdí P. Halgaš.
Predieral sa životnými úskaliami a dočkal sa zaslúženého ovocia. Spoznal v Amerike veľa kamarátov a finančne sa zabezpečil. Stretávajú sa na rybačkách, výletoch, no srdce mu hovorí – vráť sa. Pred mesiacom prišiel domov na najkrajšie sviatky. Veľa Vianoc prežil ďaleko od pravého domova. „Američania neoslavujú Vianoce tak, ako my. Ani stromček nemá každá rodina. Neprežívajú sviatky v rodinnom kruhu, ako ľudia v Európe. Nedodržiavajú ani pôst a štedrovečernú večeru. Akurát postavia na hlavnej ulici obrovský 80-metrový strom. Pre nich je väčší sviatok Deň vďakyvzdania a Haloween. Silvester a Nový rok, to je niečo iné. V New Yorku sú vtedy v uliciach milióny ľudí. Teším sa na tieto Vianoce. Na to, že opäť budem so svojou ženou a dcérou. Sú pre mňa tým najvzácnejším,“ dodal Peter Halgaš.
