Bezbariérové prístupy. V dnešnej dobe by mali byť samozrejmosťou. No nie sú! Chýbajú dokonca aj v budovách verejných inštitúcií. Telesne postihnutí občania tak veľakrát majú problém vybaviť si bežné formality. Verejní činitelia sa vyhovárajú na zákon a chýbajúce financie.
Bezbariérové prístupy sú podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 povinné len pri novopostavených či zrekonštruovaných stavbách. Tento fakt mnohým nahráva do kariet.
Typickým príkladom v Lučenci sú budovy Mestského a Obvodného úradu, Okresného súdu, prokuratúry, pošty alebo Sociálnej poisťovne. Vozíčkár sa do týchto inštitúcií bez cudzej pomoci nedostane! Buď si na pomoc zavolá známeho alebo vyčkáva pod schodami, kým si ho niekto všimne. „Pri vstupe je zvonček. Zbehnem k nemu a zistím, čo by potreboval. Niekedy zoberiem jeho papiere a odnesiem ich na príslušné oddelenie, alebo k nemu privolám pracovníčku. Druhá možnosť je otvoriť mu bočný vchod. Tam stačí zdolať tri schody. Potom sa už odvezie výťahom,“ tvrdí informátor Obvodného úradu Dušan Škrečko. Niektoré pracovníčky úradujú aj na ulici. V zime či v lete.
„Je to dosť problematické, ale už sme si zvykli. Koncom januára by sa naše oddelenie malo presťahovať do zrekonštruovanej budovy vojenskej správy, kde bezbariérové prístupy už vybudované sú,“ uviedla Mária Markušová, vedúca odboru sociálnych vecí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Bývalý Okresný úrad sídli v budove, ktorej vlastníkom je Mestský úrad. Tento fakt zrejme zavážil, že tam dodnes nie sú vybudované bezbariérové prístupy.
Mestský úrad. Inštitúcia, ktorá má byť vzorom! No práve sem je prístup pre vozíčkárov najtvrdším orieškom. Deväť schodov, žiadny zvonec, žiadna plošina. Takáto situácia je tu už štvrtý rok, odkedy sa Mestský úrad presťahoval zo starej radnice. Občania i poslanci už niekoľkokrát avizovali potrebu vybudovať bezbariérový prístup. Stále sa však nič neurobilo! Radní páni sa vyhovárajú na nedostatok financií. Nie nadarmo sa ale hovorí, že keď sa chce, tak sa dá. Príklad by si mohli zobrať od lučenskej polície, kde na schodoch do budovy Okresného riaditeľstva PZ na Tuhárskom námestí ešte v roku 2002 nainštalovali plošinu pre vozíčkárov. Väčšinu nákladov hradili sponzori.
Vozíčkári nemajú problém dostať sa ani na Obvodné oddelenie polície, kde minulý rok skolaudovali elektrický výťah za 300-tisíc korún. Keby sa však našiel šikovný majster, mohol by sa vybudovať hoci len provizórny bezbariérový prístup a ten by mesto vyšiel určite lacnejšie. Chýba však vôľa. „Podľa mojich informácií nie je vypracovaná koncepcia bezbariérových prístupov,“ uviedol Ľudovít Šimonides, prednosta Mestského úradu.
Primátor Milan Marko tvrdí, že v súčasnosti už dal vypracovať projekt na riešenie bezbariérového prístupu do budovy Mestského úradu aj bývalého Okresného úradu, do ktorého by sa mala presťahovať časť oddelení MÚ. „Priznávam, nie je to nová záležitosť. Poslanci i občania na nás tlačia. Sú dve alternatívy. Vybudovať bezbariérový prístup z hlavného alebo bočného vchodu. Budova Mestského úradu je pre nás väčším problémom. Sme tu v nájme a vlastník doteraz nebol ochotný rokovať o tomto probléme. Zatiaľ využívame zadný vchod cez parkovisko. Musíme to ale vyriešiť provizórne, napríklad plošinovým výťahom,“ ako už niekoľkokrát predtým prisľúbil M. Marko.
V niektorých verejných inštitúciách však s vybudovaním bezbariérových prístupov vôbec neuvažujú. „Vlastníkom budovy je ministerstvo spravodlivosti. Sme od nich finančne závislí. Do budúcnosti sa s vybudovaním takéhoto prístupu vôbec neuvažuje,“ tvrdí Vlasta Prokešová, vedúca súdnej správy Okresného súdu v Lučenci. Telesne postihnutým občanom tak pomáhajú zdolávať schody pracovníci justičnej stráže.
„Je to zlé, ale musím priznať, že za posledné roky sa niečo poriešilo. Napríklad chodníky. Odstránili sa obrubníky. Stále je to málo. Za komunistov sa pri výstavbe budov na telesne postihnutých občanov vôbec neprihliadalo. Stalo sa mi, že som spred úradu odišiel a nič nevybavil, keďže som sa tam vôbec nevedel dostať,“ tvrdí Milan Hurik, ktorý je už 15 rokov odkázaný na invalidný vozík.