Zápasí so zákernou chorobou

Pri bytovke v Turičkách moje srdce búšilo ako zvon. Odrazu mi oťaželi nohy a takmer som sa zvrtla a pobrala domov. Osud sa s obyvateľmi bytu na prvom poschodí kruto pohráva. Príčinou bezsenných nocí 37-ročnej Janky B. je choroba jej dcérky. Zuzanke zlyhali takmer všetky orgány, nastal rozvrat vnútorného prostredia „Veď ja vlastne ani neviem vymenovať všetky tie choroby, ktoré má zapísané v kartotéke. Je ich najmenej päť. Každému, kto je zvedavý, čo sa Zuzke stalo, jednoducho len poviem, že v hlave mala nádor,“ tvrdí uboleným hlasom matka 19-ročnej slečny.

V Turičkách bola toho plná dedina. „So Zuzkou je zle! Ani na stužkovú nemohla ísť. Chudera, vraj jej otvoria hlavu. Bohvie, či to prežije,“ šepkali si pred rokom blízki aj vzdialenejší susedia.
Písal sa 12. január 2004. Štvrtáčka zo Strednej priemyselnej školy stavebnej v Lučenci mala mať stužkovú. No namiesto zelenej stužky nádeje jej sestrička pichala už druhú injekciu, aby pacientke utíšila neznesiteľnú bolesť hlavy. Zuzkina mama len mlčky pozerala na bielu nemocničnú posteľ, na ktorej ležala jej milovaná dcérka. V duchu si kládla stále tú istú otázku: prečo sa to muselo stať práve jej dieťaťu?

Janka mala len 19 rokov, keď sa jej narodila prvá dcéra. Zuzku dlho vychovávala sama. „Bola poslušným bábätkom a vlastne som s ňou nikdy nemala problémy. Máme kamarátsky vzťah. Nikdy sme nemali jedna pred druhou tajnosti. Už pred rokom a pol sa začala Zuzka sťažovať na pamäť. Hoci si učivo prečítala aj desaťkrát, len veľmi ťažko si zapamätala text. Hovorím jej, nič si z toho nerob, veď nemusíš domov nosiť len samé jednotky. No potom sa čoraz viac sťažovala na bolesti hlavy. Obvodná lekárka nám tvrdila, že Zuzka trpí migrénou. No pred Vianocami už boli bolesti hlavy také silné, že dcérka si už ani nemohla v noci ľahnúť. Spala posediačky v kresle. Stále bola unavená. V tých dňoch sa všetko točilo okolo stužkovej. Veľmi sa na ňu tešila. 12. januára v doobedňajších hodinách ešte bola v škole pri nahrávaní stužkovej dokrútky a poobede si ju už nechali v nemocnici,“ spomína Janka B. Tým dňom sa začal boj o život jej dcérky.

Nasledoval dlhý rad vyšetrení. Lekári čosi objavili v hlave. Zuzka skončila v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Druhého februára ju operovali na tunajšom neurochirurgickom oddelení. Mladej slečne vybrali z hlavy nádor o veľkosti pingpongovej loptičky. Našťastie, nebol zhubný. „Potom sme iba čakali a čakali. Na to obdobie si Zuzanka nepamätá. Možno je to tak lepšie. Postupne jej zlyhávali všetky dôležité orgány. Dodnes necíti napríklad smäd, má problémy so štítnou žľazou, s imunitou, s metabolizmom. Podstatné však je, že žije,“ tvrdí Janka. Zuzka pozrie na ňu veľkými hnedými očami. Vidno, že ju boj so zákernou chorobou unavil, no nezlomil. Väčšinu dňa oddychuje. Spoločníčku jej robí mačka Žofka. Občas sa pozrie do zrkadla na veľkú jazvu na čele. Vie, že takmer prišla o život. Vie, že smrť len zahnala do kúta a odkiaľ na ňu stále striehne. Zápas s ňou vedie každý deň.

„Keby som myslela len na to najhoršie, pochovala by som sa zaživa. Mám úžasnú mamu, sestru... Moji najbližší mi veria, nesmiem ich sklamať. Verím, že raz budem zdravá. Schudnem, budem cítiť smäd, nenalepí sa na mňa každá infekcia, dokončím si školu a výmer na invalidný dôchodok zapadne prachom. A tak vlastne splatím dlh za bezsenné noci mojich blízkych,“ s pohľadom upretým do lepšej budúcnosti povie Zuzana. Možno tuší, že to tak zrazu nebude, no nestráca nádej. Prekrútené polopravdy v ich útulnom byte nemajú miesto. Matka aj dcéra vedia, že nad následkami zákernej choroby ešte nevyhrali, no prvé kroky už majú za sebou.