Ešte pred deviatimi rokmi sa v Utekáči ľudia vedeli tešiť zo života. Roboty bolo pre všetkých, veď tu fungoval závod na výrobu termosiek. „V roku 1978 zamestnával až 760 zamestnancov. Dával sociálnu istotu nielen pre Utekáčanov, ale aj Kokavčanov,“ tvrdí starostka obce Zuzana Paľašová. Pekné časy sú už iba minulosťou. Zamestnať sa na okolí je umenie. To je dôvod, prečo tunajší ľudia z obce odchádzajú. V drsnom a chudobnom kraji sa manželské páry, aby získali viac peňazí od štátu, dokonca rozvádzajú, alebo žijú len ako druh a družka.
„Závod nám na daniach dlží okolo dva milióny korún. 31. október 1998 je čiernym dňom v obecnej kronike. V tento deň dostalo v sklárňach výpoveď až 470 ľudí. Som však optimistka. Od správcu konkurznej podstaty mám informácie a prísľub, že sa mu ozývajú záujemcovia o fabriku. Čaká sa len na rozhodnutie súdu a piate kolo predaja sa môže začať. Našťastie, za celé toto obdobie je objekt strážený, takže nedošlo k jeho rozkradnutiu,“ hovorí starostka.
Kedysi žilo v Utekáči 1217 obyvateľov, dnes ich je 1132. Tí, čo ostali, s nostalgiou spomínajú na časy, keď tu mala sídlo Všeobecná úverová banka, ordinoval obvodný lekár ba aj zubár a dedina pripomínala malé mestečko. V súčasnosti majú Utekáčania k dispozícii 4 reštaurácie, taký istý počet potravín a jednu predajňu textilu. Miera nezamestnanosti dosiahla hranicu 47,6 percenta. „No mali sme už aj 76-percentnú nezamestnanosť. Veľa dievčat a mladých žien si našlo prácu v zahraničí. Starajú sa o deti alebo starých ľudí. Na aktivačný príspevok zamestnávame 130 ľudí. Opravili sme päť obecných bytov, ktoré pred 4 rokmi vyhoreli, chystáme sa využiť ich aj pri kompletnej rekonštrukcii hlavného námestia,“ tvrdí starostka, ktorá si ich prácu pochvaľuje.
Ročný rozpočet obce 18 miliónov korún zhltnú výdavky na školu, úrad, bytové stredisko a nákup materiálu. Starostka sa spolieha na financie z rôznych fondov, zatiaľ sa jej darí. „ Za úspešný projekt „Vraciame sa k práci, ktorá nás bude živiť“ sme z Fondu sociálneho rozvoja získali takmer 900-tisíc. Využijeme ich na rozbehnutie stolárskej a betonárskej výroby. 800–tisíc korún na rekonštrukciu námestia sme taktiež získali cez projekt,“ hovorí Zuzana Paľašová.
Momentálne školia desať terénnych sestier, ktoré sa budú starať o starších občanov z okolitých usadlostí (Ďurkovka, Havrilovo, Lichý potok...). No nielen nezamestnanosť je nočnou morou tunajších obyvateľov. V doline nefunguje internet a nie je tu signál mobilných operátorov. „Už v blízkej budúcnosti by sa však tento problém mal vyriešiť. Má sa vybudovať zosilňovač a digitálna ústredňa je už v skúšobnej prevádzke,“ tvrdí starostka.