Primátor Poltára vraj povystrájal veľa šibalstiev. Potiahol motorku a namiesto bažanta zastrelil kohúta

V súčasnosti si každé ráno oblieka oblek, viaže viazanku a  už pred ôsmou hodinou si sadá do kresla primátora. Od čias, keď bol neposlušným šarvancom a maturantom už veľa stromov vyrástlo v okolí Slanej Lehoty. O to viac sme boli zvedaví, na ktoré najväčšie šibalstvá si primátor Poltára Pavel Gavalec spomína.

„Vyrastal som v horárni, v časti zvanej Ceryny. Dvadsať rokov sme svietili petrolejovou lampu. Dní, keď sme sa cestou do školy brodili metrovými závejmi, bolo neúrekom, podobne ako tých, keď som mojimi lapajstvami rozčúlil rodičov. Sľuboval som im, že už budem poslušný, no len čo opŕchol hnev, šiel som stvárať nové pestvá. Veď všetky deti sú azda rovnaké, neposedné a úprimné. Raz sa vybrali moji rodičia na svadbu. Ja som dostal vážnu úlohu - strážiť svojich troch súrodencov. No len čo naši vytiahli päty z domu, hybaj do stodoly! Potiahol som otcovi motorku. Posadil som na ňu bratov a poďho na futbal do Kokavy,“ spomína primátor. Možno by bol výlet dopadol dobre, pokiaľ by ho nezačali naháňať policajti. „Utiekol som im, ale otcovej ruke nie. Odvtedy si motorku ešte prísnejšie strážil. Oveľa horšie ako motorka dopadla naša koza. Radi sme sa hrávali na kovbojov a koza bola našim tátošom. Stala sa obeťou našich hier. Zdochla. Otec tvrdil, že sme ju pretrhli. Bolo nám za ňou smutno, azda sme si aj poplakali.“

Dní, keď sa z horárne na Cerynách ozýval smiech a za ním krik, bolo teda naozaj neúrekom. Vďaka našej debate s prvým mužom Poltára o jeho šibalstvách z detstva sme sa dozvedeli, že Pavel Gavalec je dobrý rozprávač, ktorý má zmysel pre humor a recesiu. Dokazuje to aj príbeh s „bažantom“, ktorý nás rozosmial viac ako poniektoré zábavné relácie z televíznej obrazovky. „Nuž, to vám bolo tak. Keď už moji rodičia zistili, že nás nehodno nechávať samých doma, takmer vždy, keď sa niekde vybrali, zabezpečili nám opatrovateľku. V ten deň nás prišla vartovať teta Jolka. Navraveli sme jej, že nad záhradou je bažant a bola by z neho dobrá polievka. Už si presne nepamätám, či strieľala aj teta alebo len ja. No namiesto bažanta sme zastrelili kohúta. No netrafili sme ho dobre. V kuchyni sa nám prebral a začal lietať. Všetko zakrvavil! Hotová pohroma. Nóóó, čo nasledovalo po príchode rodičov, to si už radšej nechám pre seba.“