Článok pokračuje pod video reklamou
Šestnásty september 1997 nazvali obyvatelia Gregorovej Viesky hanbou ich dediny. No aj dnes sa nájdu takí, ktorí sa vám budú dušovať a tvrdiť, že v ten deň v ich dedine vyčíňal diabol. Z domu do domu sa v septembrový podvečer šírila správa: Vlado dopichal otca a matku podrezal! 63–ročný muž útok syna neprežil. Ktovie, akoby dopadla aj Vladova matka, ktorá sa snažila pomôcť manželovi. Pred smrtiacimi ranami ju zachránila šatka. Nôž sa v ruke jej syna zablysol po ôsmich rokoch opäť. Tentoraz v ruke syna Jána. V sobotu 15. januára zranil brata Milana.
V Gregorovej Vieske žije 138 obyvateľov. Už druhý týždeň sa pred kostolom aj v obchode rozoberá tá istá téma – nešťastný osud rodiny Havranovej.
OTCA DOPICHAL, MATKU POREZAL
„To hádam to priezvisko – Havranovci – nesie smolu. Havran je čierny a čierne sú veru aj dni tejto rodiny. Vlado je zatvorený v Kremnici v psychiatrickom ústave. Nebol to zlý človek. Štrnásť rokov pred tým, ako zabil svojho otca, havaroval a udrel si hlavu. Odvtedy to s ním išlo dole vodou. Často sa nazlostil aj pre maličkosť, no a nedajbože, aby si bol vypil. Bol ešte viac agresívny. Počul som, že sa liečil na psychiatrii a užíval lieky. Nemali ho nechať doma, keď vedeli, akú ma povahu. Vraj do otca bodal ako šialenec. Pichol ho hádam aj viac ako tridsať ráz. Chudák, zomrel pri prevoze do nemocnice. Z brucha mu vytekala krv a akási ružová pena. Bolo to hrozné. Vlado utiekol do poľa. Chytili ho za štyri hodiny. Policajtom tvrdil, že ho otec rozčúlil, lebo ho vadil, že si nebol dať pichnúť injekciu. Počul som, že svojej matke po čase napísal list, v ktorom tvrdí, že si na nič nepamätá, len na to, čo mu povedali. Ďakuje Bohu, že zachránili aspoň jeho mamku,“ tvrdí blízky sused.
Podobný názor zastáva aj starostka obce Mária Gáfriková. „Áno, Vlado sa po tej havárii zmenil. Zranenia hlavy zanechali následky. Ak sa lieky kombinujú s alkoholom, nemôže to priniesť nič dobré. Veľmi sme vtedy ľutovali Helenu. Prišla o manžela aj o syna. Nezaslúžila si to. Je to dobrá žena. Aj ju Vlado zranil na krku. No ale čo sa stalo v sobotu, to by sa mi neprisnilo ani v najhoršom sne. Skôr Milan má prchkejšiu povahu. Jano je dobráčisko,“ tvrdí starostka. Podrobnosti šokujúcej vraždy, ktorá sa stala pred ôsmimi rokmi, si už málokto pamätá presne. Jedno si však pamätajú – časté hádky v spomínanej rodine. Tie mohli byť varovným signálom pred obidvoma tragédiami.
JANO BY NEZABIL ANI SLIEPKU
V sobotu 15. januára postávala v obchode skupinka chlapov. 51-ročný invalidný dôchodca Milan tvrdý alkohol zapíjal pivom. „Okolo pol siedmej už mal toho dosť. Všetci vieme, že keď si Milan viac vypije, má prchkú povahu. Preto ma obchodníčka poprosila, aby som ho už zobral domov. Nemusel som ho prehovárať. Obidvaja bývame neďaleko obchodu, ani nie o desať minút sme prišli k Milanovi. On sa pobral do izby za Janom. Ja som si na dvore zapálil cigaretu. O tri minúty prídem do izby a vidím Milana ležať na Janovi. Milan mal krvavú košeľu. Jano ho od seba odtiahol a utekal k susedovi pre pomoc. Neviem, čo sa za tú chvíľu vo vnútri odohralo. Kto koho napadol. Jano sa cestou do nemocnice veľmi bál o svojho brata. Určite ho nechcel zraniť. Veď on neznáša krv, ani sliepku nedokáže zabiť,“ tvrdí Pavel Chyžný.
MILAN SI NA NIČ NEPAMÄTÁ
Stojím v izbe, v ktorej pred desiatimi dňami brat zranil brata. V maličkej a skromne zariadenej miestnosti stojí v rohu posteľ. Sedí na nej Milan. V nemocnici si poležal len štyri dni. Ukazuje mi jazvu na ľavej strane hrudníka. Mal šťastie. Stačili milimetre a nôž by zasiahol srdce. Milan rozpráva zmätene. Ktovie, či od liekov alebo preto, že to podobne ako jeho brat Vlado nebude mať v hlave celkom v poriadku. „Ja som nikomu nechcel ublížiť. Čo sa vlastne stalo? A kde je Jano? Chýba mi, pozerali by sme spolu televízor. Pred chvíľou som bol na vodu. Čo sa vlastne stalo? Nikto mi nič nepovie,“ opakuje s detskou tvrdohlavosťou stále to isté dookola. Jeho matka 71-ročná Helena nebola doma.
„Mama šla do kostola alebo ku sestre,“ povie Milan. Očividne si nerobí ťažkú hlavu nad ufúľaným obväzom, ktorý mu len chabo zakrýva ranu. O chvíľu vyjde von zapáliť si cigaretu. Ktovie, koľko razy sa pohádal so svojim mladším bratom Janom. Možno ho v ten večer dopálilo to, že Janovi sa chcelo spať a on chcel pozerať televízor. Našťastie sa hádka neskončila až tak tragicky ako tá pred ôsmimi rokmi. Ján H. je obvinený z ublíženia na zdraví a momentálne sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe. Prípad je však v štádiu šetrenia.
