Matky opúšťajú deti, aby uživili rodinu

K novým javom v rodinách patrí odchod žien za prácou do zahraničia. Kým manželky a matky zarábajú peniaze, starostlivosť o domácnosť leží na pleciach ostatných členov rodiny. Hoci sme pri mapovaní tohto „novodobého zarábania“ narazili na bariéru mlčania, predsa len sme našli rodinu, ktorá bola ochotná otvorene hovoriť o výhodách aj nevýhodách.

Pani Iveta z Lučenca pred piatimi rokmi ani netušila, že bude jednou z nich. Žila spokojným životom. Vychovávala dve deti, chodievala do práce a vyčkávala manžela. Bol vodičom z povolania a stávalo sa, že aj niekoľko týždňov nebol doma. Prvá ponuka prišla pred piatimi rokmi. „Pracovala som u súkromníka a plat nebol bohvieaký. Brat mi žije v Amerike a ja som dostala možnosť vycestovať a pracovať tam. Po dlhom rozmýšľaní som sa rozhodla, že to skúsim. Predovšetkým som to urobila kvôli svojim deťom,“ spomína Iveta.

Jej dcérka mala vtedy 14 a syn 9 rokov. Úlohy matky aj otca v jednej osobe sa zhostila stará mama. „Zostala som tam šesť mesiacov a bolo to hrozné. Pol roka som nevidela svoje deti. Bola som s nimi každý deň v kontakte, vedela som o všetkých problémoch i radostiach. Obaja to však znášali zle, plakávali mi do telefónu a ja som často rozmýšľala, či to za tie peniaze stojí. Po pol roku som sa vrátila domov. Hneď som sa tu zamestnala, no po čase prišiel o prácu manžel. Žili sme len z môjho príjmu, ktorý nepostačoval. Po dvoch rokoch sme to opäť vyriešili mojím odchodom. Dcéra to zobrala hrdinskejšie, Janko plakal. Znovu som ostala v Amerike pol roka a keď som sa vrátila, začala som pracovať v Rakúsku. Dohromady som preč z domu dva a pol roka. Mám pocit, že deti si už zvykli. Dcéra rýchlejšie dospela, môžem sa na ňu vo všetkom spoľahnúť. Teraz som doma už druhý mesiac a opäť uvažujem odísť,“ hovorí Iveta.

Dnes už deti o jej odchodoch rozprávajú ako o samozrejmosti. Priznávajú, že keď mama odíde, začnú si škrtať dni do jej návratu. „Mama mi najviac chýbala, keď som mala problémy v škole. Všetko som jej rozprávala do telefónu a ona ma z diaľky utešovala. Neodsudzujem ich, viem, že to robia kvôli nám. Takúto rozlietanú rodinu by som však mať nechcela. Ale tak to asi malo byť. Naučila som sa samostatnosti. Kamarátky niekedy nechápu, že idem do obchodu, spravím nákup, na pošte zaplatím šeky. Tvrdia, že by ani nevedeli, ku ktorej priehradke sa majú postaviť. Mám asi iný názor na svet a po tých rokoch si viem predstaviť, že by som žila sama. Zlepšil sa aj vzťah s mojím mladším bratom. Chvíľami som si pripadala ako jeho mama. Stará mama je fajn, navarí a veľmi sa do nás nestará. Môžeme byť však radi, že ju máme,“ hovorí 18-ročná Miška.
Keď sa mama vráti po dlhej dobe domov, sedí v posteli s dcérou a rozprávajú sa až do neskorej noci. Nahrádzajú si chvíle, keď nemohli byť spolu.