Za všetko môže zákon o verejnej službe. Ten totiž školám zakazuje zamestnávať nekvalifikovaných pracovníkov. Nestačí, aby mal „jazykár“ ukončenú strednú školu, hoci jeho výsledky sú výborné. Ak chce učiť, musí mať vysokoškolský titul, prípadne certifikát. Riaditelia tvrdia, že taký sa dnes veru ťažko nájde.
„Mladí vysokoškoláci, ktorí majú vyštudovanú angličtinu, dnes už do školstva robiť neprídu. Svoje vedomosti radšej využijú v zahraničí. Aj nás trápi tento problém. Od septembra k nám nastúpil mladý angličtinár, ktorý však po pol roku odišiel do Ameriky. Na jeho miesto sa nám núkala výborná angličtinárka. Bohužiaľ, má len bakalárske vzdelanie a zákon porušiť nemôžeme. Štát na toto nemyslel,“ sťažuje sa riaditeľka ZŠ Vajanského Ľudmila Lacová.
Podobný problém trápi aj školu v Haliči. „Jazykára s patričným vzdelaním dnes veľmi ťažko nájdeme. A zákon výnimku nepozná. Podľa mňa však nie je vždy prvoradý titul,“ tvrdí riaditeľ Dušan Šimov.
Riaditelia škôl majú možnosť rozdeliť žiakov na jazykových hodinách do viacerých skupín. Ak je však na škole nedostatok pedagógov cudzích jazykov, skupiny sa zlučujú. Efektívita výučby potom nie je taká, aká by mala byť. Je predsa rozdiel, či sa učiteľ venuje pätnástim, alebo tridsiatim žiakom.
Autor: - he -