Maškrtný jazyk má vari každý človek. No nie každá gazdinka vie upiecť špeciality od výmyslu sveta. Nápady, na ktoré pri sporáku prichádza Lýdia Lörinčíková z Brezničky, sú naozaj originálne. Tejto záľube sa začala venovať, až keď sa vydala.
„Moja mama nezvykla piecť zákusky ani torty. Keď som bola dievča, nemala som k tomu vzťah ani ja. No popri mojich deťoch som začala vymýšľať. Do pečenia ma zasvätila Jolana Šuhajdová z Poltára. Najskôr som sa učila robiť sušené koláče a neskôr aj piškótové torty. Chytilo ma to, keď som raz synovi k narodeninám upiekla futbalovú loptu. Keď sa to dozvedeli ľudia z dediny, povedali mi, že mám zlaté ruky a volali ma piecť na svadby,“ hovorí Lýdia. V rúre sporáka sa rodia rôzne torty.
Upiekla už kamión, ktorý mal dĺžku viac ako meter. Pod jej rukami sa zrodili napríklad aj kombajn, formula jeden, futbalové ihrisko, ale aj torta nahej ženy. „Najradšej robím mladé nevesty. Podľa toho, aké svadobné šaty bude mať nevesta. Vždy mi napadne niečo nové, musím proste vymýšľať. Stane sa mi, že si pri pečení aj ponadávam. Raz som mala hotovú tortu. Keď som ju v kuchyni niesla na rukách, zrazu som sa pošmykla a s tortou spadla. Rozsypala sa a musela som začať piecť odznova. Inokedy som zasa postavila na sporák hrniec s masťou. Zabudla som na to a celý hrniec zhorel. No to sa, našťastie, stalo len raz. Najlepší pocit mám, keď sú torty hotové a ľudia spokojní,“ tvrdí Lýdia Lörinčíková.
Autor: P. Mišo