V Budinej si takú kalamitu nepamätajú

Zakryl aj cintorín a z hrobov trčia iba kríže. Ešte horšie sú na tom lazy.

„Keď mi zavolal starosta, neváhal som ani minútu. Sadol som do traktora a vyorával sneh aj v noci. Našli sa aj takí, ktorí boli nervózni, že meškáme s odpratávaním snehu. Je ho však tak veľa, že sa musí odpratávať postupne. Pomáhal som v Budinej preorávať cesty pätnásť rokov, ale na takéto niečo sa nepamätám,“ povedal Pavel Gábor.

„Situácia bola naozaj kritická a sami sme si už nevedeli poradiť. Veľmi nám pomohol Jozef Fajčík z Regionálnej správy ciest a štátna cesta bola takmer úplne prejazdná. Nešiel iba jeden autobus a tak do školy meškali deti, ktoré bývajú na lazoch. Budiná je počtom obyvateľov síce malá dedina, ale naše bočné cesty na lazy majú až 25 kilometrov. S nimi boli najväčšie problémy. Používal som aj svoju techniku a preorával aj môj syn, no nestačilo to. Zavolal som preto aj Pavla Gábora a tiež Vladimíra Piara z Tuhára. Rozpočet máme chudobný a tento sneh nám z neho zasa ukrojí. Robíme všetko pre to, aby cesty boli čo najskôr v poriadku. Nedá sa všetko naraz, preto by aj ľudia v dedine mali byť trpezlivejší,“ hovorí starosta Budinej Milan Gábor.

So snehom mali starosti aj v Tuhári. Pod ťarchou mokrého snehu nevydržal jeden z prístreškov pri autobusovej zastávke. „Ani neviem, kedy naposledy bolo toľko snehu. Musíme ho stále odhadzovať lopatami, lebo inak by sme úplne zapadli,“ povedala teta Zuzana z Tuhára.